Friday, January 24, 2020

Ako iskame da vuzstanovim bykvite Ѣ i Ѫ, kak da gi ypotrebjavame

Ако искаме да възстановим буквитѣ Ѣ и Ѫ, как да ги употрѣбяваме

(.. svij&skrij vsichko ..)  (.. pokazhi vsichko ..)  .. to the bottom ..



Ako iskame da vuzstanovim bykvite Ѣ i Ѫ, kak da gi ypotrebjavame


▼▼   1. Preambjyl: obq razdel   (.. skrij go preambjylut ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..


  • Pred bykvite Ѣ (jat, e dvojno), Ѫ (jys golehm), Ъ (er golehm) - naj-bulgarskite bykvi - trehbva da blagogoveete, a ne da gi pishete kude da e.

    • Tezi bykvi e po-dobre izobqo da ne se pishut, ako ne se pishut pravilno.
    • I ne pishete glyxo Ъ v krajut na dymite. Neka da ne Vi privlichat banalnite neqa.

  • Dvata razdela 2 i 3 - "Koga se pishe bykvata Ѣ" i "Koga se pishe bykvata Ѫ" - su nezavisimi edin ot dryg i mogut da se chetut v proizvolen red.

    • Ako se interesyvate samo ot pisaneto na bykvata Ѣ, mozhete da propysnete razdel 3.
    • Ako se interesyvate samo ot pisaneto na bykvata Ѫ, mozhete da propysnete razdel 2.
    • No vuv vseki slychaj trehbva da zapochnete s tozi obq razdel, predi da produlzhite s razdel 2 ili 3.

    • I v dvata razdela se razchita chitatelite da znajųt normativnoto proiznoshenie v standartniut bulgarski ezik, ..
    • .. kakto i pisaneto na glasnite spored validniut v momentut otechestveno-frontovski pravopis.

  • Predi 1945, kogato v sila e bil taka narecheniut Ivanchevski pravopis, bykvite Ѣ i Ѫ su se pisheli redovno.

    • Obache s dostupen pravopisen rechnik ot onova vreme ne razpolagam.
    • A puk i togava, kakto i sega, v pechatnite izdania e bilo pulno s pravopisni greshki.
    • Poradi tova, tvurdenieto, che bykvite Ѣ i Ѫ sledva da se pishut kakto v Ivanchevskiut pravopis, e samo priblizitelno i pozhelatelno.
    • Pri sporen slychaj, obiknoven pechaten tekst ot onova vreme ne e dostatuchen za reshenie na kazysut.

  • Pri vuzstanovjavane na ypotrebata na bykvite Ѣ i Ѫ osnovni su etimologichniut princip i morfologichniut princip.

  • Morfologichniut princip e osnoven pri vsichki oficialni bulgarski pravopisi.

    • Az suqo taka se pridurzham kum nego.
    • Morfologichniut princip oznachava, che vsehka morfema - koren, predstavka, nastavka, okonchanie - po vuzmozhnost - sledva da se pishe po edin i suq nachin i da e lesno razpoznavaema, nezavisimo ot otkloneniata v proiznoshenieto.
    • Prilozhenieto na morfologichniut princip se pokriva ot tazi pyblikacia, kakto i ot drygi moi pyblikacii.

  • Za da se prilaga etimologichniut princip pri pisaneto na vuzstanovenite bykvi Ѣ i Ѫ, sledva da si slyzhim s rechnici, naj-veche etimologichni rechnici:

  • Suqo taka, za prilaganeto na etimologichniut princip pri pisaneto na vuzstanovenite bykvi Ѣ i Ѫ, izkljychitelno polezno bi bilo znanieto na dryg slavjanski ezik.

    • Ryski, srubski, ykrainski, polski, ..
    • V razdelite 2 i 3 tozi metod se obsugha, naj-veche vuz osnova na ryskiut ezik.

    • Tyka sledva da se spomenut i raznoobraznite bulgarski dialekti.
    • Problemut pri tehx e oskudicata na sistematichni svedenia v sravnenie sus standartnite ezici.

  • Predlagam plavno podobrenie na pravopisut, taka che vsichko staro da si ostane pravilno. Ne iskam reforma a-la-komynista ili a-la-atatjyrk.

    • Prosto trehbva bykvite Ѣ i Ѫ da se vuzstanovjųt v azbykata i ypotrebata im spored etimologichniut i morfologichniut princip da se razreshi.
    • Ypotrebata na bykvite Ѣ i Ѫ da bude razreshena, no ne i zadulzhitelna.

  • Svedeniata, dadeni v dvata razdela 2 i 3 - koga se pishut bykvite Ѣ i Ѫ, nehma da se ychut v srednite i v nachalnite ychiliqa.

    • Tova e materia za stydenti po bulgarska ili slavjanska filologia.

    • V nachalnite i srednite ychiliqa qe se ychi slednoto:
      • Bykvite Ѣ i Ѫ vlizat v sustavut na bulgarskata azbyka.
      • Pisaneto im ne e zadulzhitelno.
      • Kompjyturni programi (po laptopi i smartfoni) qe mogut da slagat tezi bykvi na pravilnoto im mehsto.
      • Bykvata Ѫ se chete Ъ, no ne vseki zvyk Ъ mozhe da se zapishe s bykvata Ѫ.
      • Bykvata Ѣ se chete E ili IA (Я) spored govornite navici. Ne vseki zvyk E mozhe da se pishe s bykvata Ѣ. Nito puk vsehko Я mozhe da se zamesti s Ѣ.
  • Bykvite Ѣ i Ѫ ne su tolkova arxaichni. Nima Botev, Vazov, Slavejkovi baqa i sin, Javorov, Jovkov, .. su arxaichni. A vsichkite tezi xora ne su si predstavjali bulgarskiut ezik bez bykvite Ѣ i Ѫ.

  • S tochnost do podrobnosti, bykvite Ѣ i Ѫ se pishut samo v dymi sus slavjanski proizxod.

  • Ysvojavaneto na pravopisut na vuzstanovenite bulgarski bykvi Ѣ i Ѫ ne se postiga s yroci, a s chetene na tekstove, kudeto tezi bykvi su ypotrebeni pravilno.

    • Kolkoto chovek e po-nacheten, tolkova po-gramoten stava - takava e praktikata pri dosta ezici po svetut.

  • Tekstut v ocherkut e aktyaliiran (.. skrij go razjasnenieto na update-ut ..)

    • I tuj, meghyvremenno ..

      • .. zavurshix traktatut si Misteriata na bulgarskite glagoli, i

      • .. definirax taka narecheniut estestven pravopis i implementirax softwerut po poddruzhkata my.

        • Tekstut se pokazva v estestven pravopis, ako se natisne bytoncheto s etiket ѢѪ-БЪ.
        • Tekstut se pokazva v post-moderen pravopis, ako se natisne bytoncheto s etiket Ѣ-БЪ ili bez da se natiska bytonche za pravopisen variant.

    • Tova nalozhi promeni v tekstut na tozi ocherk.

      • V pochti vsichki razdeli i v starite komentari.

    • Ocherkut e napisan v taka narecheniut post-moderen pravopis ..
      • .. i chrez softwerno konvertirane mozhe da se pokazva v oqe pet pravopisni varianta, kakto e izjasneno v purviut komentar.
      • Estestveniut pravopis e posledniut definiran i implementiran pravopisen variant.

      • Do vuveghaneto na estestveniut pravopis tozi ocherk se otnasjashe samo za post-moderniut pravopis, a ne za drygite chetiri pravopisni varianti, koito behxu nalichni.
      • Veche ne e taka.
      • Sega ocherkut se otnasja i za dvata pravopisni varianta: post-moderniut i estestveniut.

      • Dosega primerite i pulnezhut na tablicite se pokazvaxu vse vuv post-moderen pravopis.
      • Sega, ako e izbran estestveniut pravopis, primerite i pulnezhut na tablicite se pokazvat v estestven pravopis, a ne v post-moderen.

      • Tuk kato i dvata varianta post-moderen i estestven predpolagat jàtov pravopis, te ne se razlichavat po pisaneto na vuzstanovenata bykva Ѣ.
      • Sledovatelno, razdelut Koga se pishe bykvata Ѣ v ednakva stepen vazhi za post-moderniut i za estestveniut pravopisen variant.

      • Obache razdelut Koga se pishe bykvata Ѫ v tochnost opisva post-moderniut pravopis.
      • V estestveniut pravopis bykvata Ѫ se pishe na mnogo poveche mesta:

    • (.. skrij go razjasnenieto na update-ut ..)

  • Ako v momentut Vi interesyva samo pravopisut na bykvata Ѫ (no ne i na Ѣ), natisnete tyka.

    • Ako puk iskate da produlzhite s pravilata za bykvata Ѣ, to produlzhete nadoly, sled kato natisnete tyka.

  • (.. skrij go preambjylut ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

▼▼   2. Koga se pishe bykvata Ѣ (jat, E dvojno)  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)  .. kum nachaloto ..

  • ◄► Ako ne ste procheli obqiut razdel (preambjylut), vurnete se purvo na nego.

  • ◄► Bykvata Ѣ se chete ili kato E, ili kato JA (Я).

    • Kogato spored pravogovorut bykvata Ѣ se proiznasja kato JA (Я), pishu я̨ s diakritichen znak: Ѣ̋.

    • Bykvata Ѣ mozhe vinugi da se proiznasja kato E: èkavskoto proiznoshenie e estestveno za mnogo bulgarski govori i ne biva da bude zabranjavano.

  • ◄► Pravilata za pisane na bykvata Ѣ qe budut razgledani spored poziciata v dymata.

  • ▼▼  Pisane na bykvata Ѣ v predlozi i predstavki (.. skrij ..)

      * Slednite predstavki i predlozi se pishut chrez bykvata Ѣ:
      * Слѣднитѣ прѣдставки и прѣдлози се пиша̨т чрѣз буквата Ѣ:

    • прѣ- (прѣ̋-)
    • прѣд-, прѣд, прѣди
    • слѣд-, слѣд
    • срѣд-, срѣд
    • чрѣз-, чрѣз

    • Obache: перестройка

  • ▼▼  Pisane na bykvata Ѣ v mestoimenia, opredelitelni chlenove i chislitelni imena  (.. skrij ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  Pisane na bykvata Ѣ v nastavki (afiksi)  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • ▼▼  Nastavkata -ение/-ѣние (.. скрий ..)
      Да, има думи прѣзрѣние, мнѣние, рѣшение.

      Но има и събрание, зловоние, униние.

      За наставка слѣдва да се счита само частта -ние.
      Гласната прѣд нея̨ слѣдва да се счита за част от коренът.

      А за коренитѣ правила нѣ̋ма.
    • ▼▼  Glagolnata nastavka -Ѣ-  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

      • ▼▼  Ima mnogo glagoli s nastavka -Ѣ-:  (.. skrij ..)

        • живѣя̨, жалѣя̨, милѣя̨, копнѣя̨, старѣя̨, младѣя̨
        • да прѣживѣя̨, да оглупѣя̨, да поумнѣя̨, да овдовѣя̨, да осиротѣя̨, да успѣя̨
        • да ослѣпѣя̨, да се разболѣя̨, да оздравѣя̨, да оцѣлѣя̨
        • пѣя̨, вѣя̨, грѣя̨, сѣя̨, зѣя̨, лѣя̨, люлѣя̨, блѣя̨
        • бѣлѣя̨ се, чернѣя̨ се, синѣя̨ се, зеленѣя̨ се, жълтѣя̨ се

        • Da otbelezhim, che vsichki glagoli s nastavka -Ѣ- su silni, i konkretno - te su ot purvo sprezhenie.

      • ▼▼  Osobenosti na glagolnata nastavka -Ѣ- sled Ж-Ш-Ч:  (.. skrij ..)

        • Ponehkoga sled Ж-Ш-Ч nastavkata -Ѣ- se izmenja v -A-: скучая̨, величая̨.
        • Ponehkoga sled Ж-Ш-Ч nastavkata -Ѣ- ne se izmenja: да оглушѣя̨, да възмѫжѣя̨.
        • A ponehkoga v ezikut ni ima kolebanie: да закопчая̨/закопчѣя̨.

      • ▼▼  Glagolite s nastavka -Ѣ- zapazvat tazi nastavka vuv vsichki svoi formi.  (.. skrij ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

        Segashno
        vreme
        Perfekt
        (minulo
        svursheno
        vreme)
        Imperfekt
        (minulo
        nesvursheno
        vreme)
        Imperativ
        (zapovedno
        naklonenie)
        аз живѣя̨ и
        се смѣя̨,
        докато възмѫжѣя̨,
        и не скучая̨
        живѣ̋х и
        се смѣ̋х,
        докато възмѫжах,
        и не скучах
        живѣѣх и
        се смѣѣх,
        докато възмѫжѣѣх,
        и не скучаѣх
        ти живѣеш и
        се смѣеш,
        докато възмѫжѣеш,
        и не скучаеш
        живѣ̋ и
        се смѣ̋,
        докато възмѫжа,
        и не скуча
        живѣѣше и
        се смѣѣше,
        докато възмѫжѣѣше,
        и не скучаѣше
        живѣй и
        се смѣй,
        възмѫжѣй
        и не скучай!
        той-тя-то живѣе и
        се смѣе,
        докато възмѫжѣе,
        и не скучае
        живѣ̋ и
        се смѣ̋,
        докато възмѫжа,
        и не скуча
        живѣѣше и
        се смѣѣше,
        докато възмѫжѣѣше,
        и не скучаѣше
        ние живѣем и
        се смѣем,
        докато възмѫжѣем,
        и не скучаем
        живѣ̋хме и
        се смѣ̋хме,
        докато възмѫжахме,
        и не скучахме
        живѣѣхме и
        се смѣѣхме,
        докато възмѫжѣѣхме,
        и не скучаѣхме
        вие живѣете и
        се смѣете,
        докато възмѫжѣете,
        и не скучаете
        живѣ̋хте и
        се смѣ̋хте,
        докато възмѫжахте,
        и не скучахте
        живѣѣхте и
        се смѣѣхте,
        докато възмѫжѣѣхте,
        и не скучаѣхте
        живѣйте и
        се смѣйте,
        възмѫжѣйте
        и не скучайте!
        тѣ живѣя̨т и
        се смѣя̨т,
        докато възмѫжѣя̨т,
        и не скучая̨т
        живѣ̋ха̨ и
        се смѣ̋ха̨,
        докато възмѫжаха̨,
        и не скучаха̨
        живѣѣха̨ и
        се смѣѣха̨,
        докато възмѫжѣѣха̨,
        и не скучаѣха̨
        aktivno
        prichastie
        живѣещ
        смѣещ се
        -
        нескучаещ
        живѣ̋л и
        се смѣ̋л,
        докато възмѫжал,
        и не скучал
        живѣѣл и
        се смѣѣл,
        докато възмѫжѣѣл,
        и не скучаѣл
        deeprichastie
        -
        ostatuchen
        infinitiv
        живѣейки
        смѣейки се
        -
        не скучаейки
        [можеш ли] живѣ̋?
        [недѣй] се смѣ̋!
        [можеш ли] възмѫжа?
        [недѣй] скуча!
        otglagolno
        suqestvitelno
        живѣене
        -
        -
        скучаене
        pasivno
        prichastie
        живѣ̋н
        -
        -
        -

        • V gornata tablica su dadeni vsichki sintetichni glagolni formi. Osven tehx, bulgarskite glagoli imat analitichni formi: ще живѣя̨т, бѣ̋ха̨ живѣли и възмѫжѣли, ..

        • Zabelezhete, che glagolut скучая̨ zapazva glasnata -A- ot nastavkata si vuv vsichkite si formi, taka kakto glagolut живѣя̨ zapazva glasnata -Ѣ- ot nastavkata si vuv vsichkite si formi.

        • Oburnete vnimanie na glagolut възмѫжѣя̨, kato go sravnite sus живѣя̨.
          Formite, pri koito promenlivoto Ѣ preglasja v JA (Я), na glagolut живѣя̨
          se pishut s ѣ̋ (живѣ̋х, живѣ̋, живѣ̋хме, живѣ̋хте, живѣ̋ха̨, живѣ̋л),
          dokato suqite formi na glagolut възмѫжѣя̨ se pishut s A
          (възмѫжах, възмѫжа, възмѫжахме, възмѫжахте, възмѫжаха̨, възмѫжал).
          Obache: възмѫжѣли.
          Tova e otstuplenie ot morfologichniut princip na pravopisut, no go iziskva tradiciata.
          Alternativata - da se pishe s ѣ̋
          (възмѫжѣ̋х, възмѫжѣ̋, възмѫжѣ̋хме, възмѫжѣ̋хте, възмѫжѣ̋ха̨, възмѫжѣ̋л),
          razchita na diakritichen znak, obache diakritichnite znaci ne vinugi se ypotrebjavat i ne vinugi se izobrazjavat.

        • Perfektivnite glagoli (tezi ot svurshen vid) nehmat formi za otglagolno suqestvitelno, deeprichastie i segashno aktivno prichastie.

        • Minulo pasivno prichastie imat samo prexodnite (tranzitivnite) glagoli.
          Ot pokazanite v tablicata, samo glagolut живѣя̨ e prexoden.
          Ot dryga strana, izmeghy glagolite s nastavka ѣ ima mnogo prexodni,
          i te si imat formi za minulo pasivno prichastie:

          • да изживѣя̨: изживѣ̋н, изживѣ̋на, изживѣ̋но, изживѣни
          • люлѣя̨: люлѣ̋н, люлѣ̋на, люлѣ̋но, люлѣни
          • грѣя̨: грѣ̋т, грѣ̋та, грѣ̋то, грѣти
          • да нагрѣя̨: нагрѣ̋т, нагрѣ̋та, нагрѣ̋то, нагрѣти

        • Arxaichnata forma za ostatuchen infinitiv vinugi suvpada - i po izgovor, i po pravopis - s formata na perfektut za 2-ro i 3-to lice v edinstveno chislo (ти-той-тя-то).

        • (.. skrij gi glagolnite formi ..)  (.. skrij go pravopisut na glagolnata nastavka -Ѣ- ..)  (.. svij go ..)  (.. razgyni go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • ▼▼  Nastavka -Ѣ̋- pri glagolnite osnovi na perfektut  (.. skrij ..)

      • Glagolite, koito imat nastavka -Ѣ- vuv vsichkite si formi, su razgledani v predishniut podrazdel.

      • Tyk se razgleghat glagolite, koito imat nastavka -Ѣ̋- samo v osnovata si na perfektut, t.e. v minulo svursheno vreme (perfekt) i v prichastiata, obrazyvani ot tazi osnova, aktivnoto i pasivnoto.

      • Stava dyma samo za silnite glagoli.
        Slabite glagoli (tezi ot 3-to sprezhenie) imat osnova, zavurshvaqa na A ili Я, i zavurshucite im ne se pishut s bykvata Ѣ (naprimer, събирам, раздѣлям).

      • Zavurshuk na osnovata na perfektut na silen glagol mozhe da bude vsehkoja glasna:

        Rechnikova
        forma na
        glagolut:
        segashno
        vreme, az
        Zavurshuk
        na
        osnovata na
        perfektut
        Osnova na
        perfektut
        Perfekt:
        аз
        Perfekt:
        ти
        той,тя,то

        Ostatuchen
        infinitiv
        Perfekt:
        ние
        Perfekt:
        вие
        Perfekt:
        тѣ
        Aktivno
        prichastie
        Pasivno
        prichastie
        пиша̨ А писа- писах писа писахме писахте писаха̨ писал,-а,-о
        писали
        писан,-а,-о
        писани
        бера̨ А бра- брах бра брахме брахте браха̨ брал,-а,-о
        брали
        бран,-а,-о
        брани
        да върна̨ А̨ върна̨- върна̨х върна̨ върна̨хме върна̨хте върна̨ха̨ върна̨л,-а,-о
        върна̨ли
        върна̨т,-а,-о
        върна̨ти
        пека̨ О пеко- пекох пече пекохме пекохте пекоха̨ пекъл
        пекла,-о
        пекли
        печен,-а,-о
        печени
        сѣка̨ О сѣ̋ко- сѣ̋кох сѣче сѣ̋кохме сѣ̋кохте сѣ̋коха̨ сѣ̋къл
        сѣ̋кла,-о
        сѣкли
        сѣчен,-а,-о
        сѣчени
        да чуя̨ У чу- чух чу чухме чухте чуха̨ чул,-а,-о
        чули
        чут,-а,-о
        чути
        плюя̨ Ю плю- плюх плю плюхме плюхте плюха̨ плюл,-а,-о
        плюли
        плют,-а,-о
        плюти
        гоня̨ И гони- гоних гони гонихме гонихте гониха̨ гонил,-а,-о
        гонили
        гонен,-а,-о
        гонени
        мая̨ се Я мая- маях се мая се маяхме се маяхте се маяха̨ се маял,-а,-о се
        маяли се
        да взема̨ Е̨ взе̨- взех взе взехме взехте взеха̨ взел,-а,-о
        взели
        взет,-а,-о
        взети
        да видя̨ Ѣ̋ видѣ̋- видѣ̋х видѣ̋ видѣ̋хме видѣ̋хте видѣ̋ха̨ видѣ̋л,-а,-о
        видѣли
        видѣ̋н,-а,-о
        видѣни
        горя̨ Ѣ̋ горѣ̋- горѣ̋х горѣ̋ горѣ̋хме горѣ̋хте горѣ̋ха̨ горѣ̋л,-а,-о
        горѣли
        горѣ̋н,-а,-о
        горѣни
        вървя̨ Ѣ̋ вървѣ̋- вървѣ̋х вървѣ̋ вървѣ̋хме вървѣ̋хте вървѣ̋ха̨ вървѣ̋л,-а,-о
        вървѣли
        вървѣ̋н,-а,-о
        вървѣни
        да умра̨ Ѣ̋ умрѣ̋- умрѣ̋х умрѣ̋ умрѣ̋хме умрѣ̋хте умрѣ̋ха̨ умрѣ̋л,-а,-о
        горѣли
        пѣя̨ Ѣ̋ пѣ̋- пѣ̋х пѣ̋ пѣ̋хме пѣ̋хте пѣ̋ха̨ пѣ̋л,-а,-о
        пѣли
        пѣ̋т,-а,-о
        пѣти

        • Glagolite, koito imat nastavka -Ѣ- vuv vsichkite si formi i koito su razgledani v predishniut podrazdel, popadat v posledniut red na gornata tablica, markiran v zeleno.

        • V tozi podrazdel ni interesyvat redovete, markirani v zhulto. Makar da nehmat bykva Ѣ v zavurshucite za segashno vreme, vuv formite, svurzani s osnovata na perfektut (i pokazani v tablicata), te imat bykva Ѣ kato zavurshuk na osnovata (ne kato okonchanie). V povecheto ot tezi slychai bykvata Ѣ e napisana Eh, ponezhe zvychi JA pod ydarenie (Я, no ne ).

        • Na redut v rozovo (мая̨ сe, кая̨ сe, лая̨) pisaneto s bykva Ѣ se zapazva za formite na imperfektut (minuloto nesvursheno vreme): маѣше се, каѣше се, лаѣше. Formite na perfektut (minuloto svursheno vreme) se pishut s Я, kakto e pokazano v tablicata.

        • Istoricheskite glasni Е,Ъ,Ь ne mogut da budut zavurshuk na glagolnata osnova na perfektut.
        • Malkiut jys e pokazan v tablicata kato Е̨, a golemiut - kato А̨.

        • Kogato zavurshukut na osnovata na perfektut e O, nabljydava se pra-slavjanski otglas (Ablaut) О-Е-Ъ.

        • Minulo pasivno prichastie imat samo prexodnite (tranzitivnite) glagoli.

        • (.. skrij go perfektut ..)  (.. skrij go pravopisut na bykvata Ѣ v nastavki ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  Pisane na bykvata Ѣ v okonchania  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • ◄► Ako nehkoj schita opredelitelnite chlenove za okonchania, to da napomnjų:

      • Opredelitelnite chlenove -тѣ i -тѣ̋х se pishut s bykvata Ѣ.
      • Опрѣдѣлителнитѣ члѣнове -тѣ и -тѣ̋х се пиша̨т с буквата Ѣ.

        • Свѣтлинитѣ на фароветѣ
        • Десеттѣ Божи заповѣди
        • Десеттѣ̋х Божи заповѣди

    • ◄► Bykvata Ѣ ne ychastva v okonchania na prilagatelni imena.

    • ▼▼  Narechia, zavurshvaqi sus zvykovete E ili Я (JA), obiknoveno se pishut s bykvata Ѣ:  (.. skrij ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

      • горѣ, послѣ, вѫтрѣ, подирѣ, zime, лѣтѣ, денѣ̋ i нощѣ̋ (tova su stari lokativni formi)
      • добрѣ, злѣ, твърдѣ, сетнѣ, блазѣ̋ [им] (tova su stari komparativni formi)
      • A suqo taka: по-добрѣ, най-добрѣ, най-злѣ, най-сетнѣ, по-горѣ, най-горѣ, най-послѣ
      • Obache: не, още,въобще

    • ▼▼  Pisane na bykvata Ѣ v okonchania na suqestvitelni imena (.. skrij ..)

      • S bykva Ѣ se pishut samo formi za mnozhestveno chislo, proizlizaqi ot stari formi za dvojstveno chislo:
        • рѫцѣ, нозѣ, раменѣ, колѣнѣ, мѫдѣ

      • Obache: мѫже, коне, свине
      • Obache: знания, поля̀
      • Obache: даскаля̀, женуря̀

    • ▼▼  Pisane na bykvata Ѣ v glagolni okonchania  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..
        • ◄► Slychaite na pisane na bykvata Ѣ v glagolnite zavurshuci,
          • razgledani v predishniut podrazdel tyk i tyk,
          • se otnasjat za osnovite, a ne za okonchaniata na dymite.
          • Tyk qe oburnem vnimanie na glagolnite okonchania.
        • ◄► Забѣлѣжѣте и запомнѣте, че да не бъркате:
          • за разлика от опрѣдѣлителнитѣ члѣнове за множествено число -тѣ,
          • завършъцитѣ -те на личнитѣ глаголни форми
          • за 2-ро лице множествено число ("вие") се пиша̨т -тe:
          • стойтe си в кѫщи по врѣме на епидемия,
          • че да не Ви хвана̨т вируситѣ
          • и да бѫдетe здрави;
          • и бѫдѣтe здрави!
        • ◄► Ima samo dva slychaja, pri koito bykvata Ѣ
          • mozhe da se pishe v glagolno okonchanie,
          • i to vse pri silni glagoli:

            • Imperativ (zapovedno naklonenie) v mnozhestveno chislo
            • Imperfekt (minulo nesvursheno vreme) v indikativ i imperfektivno (minulo nesvursheno) aktivno prichastie

      • ▼▼  Bykvata Ѣ v imperativni glagolni okonchania  (.. skrij ..)  (.. skrij go pravopisut na glagolni okonchania s Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

        • Glagolite imat dve formi v imperativ (zapovedno ili povelitelno naklonenie): edna za edinstveno chislo ("ти") i edna za mnozhestveno ("вие").

        • Slabite glagoli (tezi ot 3-to sprezhenie) i mnogo ot silnite glagoli obrazyvat imperativnite si formi s okonchaniata -Й i -ЙТЕ:
          • Раздѣляй и владѣй! Раздѣляйте и владѣйте!
          • Имай, давай, вземай! Имайте, давайте, вземайте!
          • Живѣй, смѣй се, пѣй! Живѣйте, смѣйте се, пѣйте!

        • Nehkoi silni glagoli obrazyvat ysecheni imperativni formi:
          • Влѣз, дръж, яж, виж! Влѣзте, дръжте, яжте, вижте!

        • Ostanulite silni glagoli obrazyvat imperativnite si formi s okonchaniata -И i -ѢТЕ:
          • Събери, извади, умножи, раздѣли!
          • Съберѣте, извадѣте, умножѣте, раздѣлѣте!
          • Чети, пиши, рѣши, запомни!
          • Четѣте, пишѣте, рѣшѣте, запомнѣте!

          • Formite za mnozhestveno chislo ("vie") imat bykvata Ѣ v okonchanieto si.
          • Забѣлѣжѣте, che bykvata Ѣ mozhe da se pishe dori sled suglasnite Ж,Ш,Ч.
        • (.. skrij pravopisut na imperativnite glagolni okonchania ..)

      • ▼▼  Bykvata Ѣ v glagolni okonchania na imperfektut  (.. skrij ..)  (.. skrij go pravopisut na glagolni okonchania s Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

        Perfekt
        (minulo
        svursheno vreme)
        Imperfekt (minulo nesvursheno vreme) Aktivno
        prichastie
        na imperfektut
        Aktivno
        prichastie
        na perfektut
        ти
        той-тя-то
        [аз]
        аз ти
        той-тя-то
        ние вие тѣ Minulo
        nesvursheno
        aktivno
        prichastie
        Minulo
        svursheno
        aktivno
        prichastie
        живѣя̨

        смѣя̨ се

        пѣя̨
        живѣ̋[х];

        смѣ̋[х]; се

        пѣ̋[х]
        живѣѣх

        смѣѣх се

        пѣѣх
        живѣѣше

        смѣѣше се

        пѣѣше
        живѣѣхме

        смѣѣхме се

        пѣѣхме
        живѣѣхте

        смѣѣхте се

        пѣѣхте
        живѣѣха̨

        смѣѣха̨ се

        пѣѣха̨
        живѣѣл,-а,-о,-и

        смѣѣл,-а,-о,-и
        се
        пѣѣл,-а,-о,-и
        живѣ̋л,-а,-о
        живѣли
        смѣ̋л,-а,-о се
        смѣли се
        пѣ̋л,-а,-о
        пѣли
        мая̨ се мая[х] се маѣх се маѣше се маѣхме се маѣхте се маѣха̨ се маѣл,-а,-о,-и се маял,-а,-о,-и се
        пиша̨ писа[х] пишѣх пишѣше пишѣхме пишѣхте пишѣха̨ пишѣл,-а,-о,-и писал,-а,-о,-и
        бера̨ бра[х] берѣ̋х берѣше берѣ̋хме берѣ̋хте берѣ̋ха̨ берѣ̋л,-а,-о,берѣли брал,-а,-о,-и
        мо̀га̨ можа̀[х] мо̀жѣх мо̀жѣше мо̀жѣхме мо̀жѣхте мо̀жѣха̨ мо̀жѣл,-а,-о,-и можа̀л,-а,-о,-и
        да върна̨ върна̨[х] ако върнѣх ако върнѣше ако върнѣхме ако върнѣхте ако върнѣха̨ ако върнѣл,-а,-о,-и върна̨л,-а,-о,-и
        пека̨ пече
        [пекох]
        печах печѣше печахме печахте печаха̨ печал,-а,-о
        печѣли
        пекъл
        пекла,-о,-и
        сѣка̨ сѣче
        [сѣ̋кох]
        сѣчах сѣчѣше сѣчахме сѣчахте сѣчаха̨ сѣчал,-а,-о
        сѣчѣли
        сѣ̋къл
        сѣ̋кла,-о
        сѣкли
        суша̨ суши[х] сушах сушѣше сушахме сушахте сушаха̨ сушал,-а,-о
        сушѣли
        сѣ̋къл
        сѣ̋кла,-о
        сѣкли
        лѣжа̨ суши[х] лѣжах лѣжѣше лѣжахме лѣжахте лѣжаха̨ лѣжал,-а,-о
        лѣжѣли
        сѣ̋къл
        сѣ̋кла,-о
        сѣкли
        да чуя̨ чу[х] ако чуѣх ако чуѣше ако чуѣхме ако чуѣхте ако чуѣха̨ ако чуѣл,-а,-о,-и чул,-а,-о,-и
        гоня̨ гони[х] гонѣх гонѣше гонѣхме гонѣхте гонѣха̨ гонѣл,-а,-о,-и гонил,-а,-о,-и
        да взема̨ взе[х] ако вземѣх ако вземѣше ако вземѣхме ако вземѣхте ако вземѣха̨ ако вземѣл,-а,-о,-и взел,-а,-о,-и
        да видя̨ видѣ̋[х] ако вѝдѣх ако вѝдѣше ако вѝдѣхме ако вѝдхте ако вѝдѣха̨ ако вѝдѣл,-а,-о,-и видѣ̋л,-а,-о,
        видѣли
        да горя̨ гори[х] горѣ̋х горѣше горѣ̋хме горѣ̋хте горѣ̋ха̨ горѣ̋л,-а,-о,
        горѣли
        горил,-а,-о,-и
        вървя̨ вървѣ̋[х] вървѣ̋х вървѣше вървѣ̋хме вървѣ̋хте вървѣ̋ха̨ вървѣ̋л,-а,-о,
        вървѣли
        вървѣ̋л,-а,-о,
        вървѣли
        да умра̨ умрѣ̋[х] ако умрѣ̋х ако умрѣше ако умрѣ̋хме ако умрѣ̋хте ако умрѣ̋ха̨ ако умрѣ̋л,-а,-о,
        ако умрѣли
        умрѣ̋л,-а,-о,
        умрѣли

        • Tozi podrazdel e posveten na formite, koito su dadeni v gornata tablica pod zhultata shapka. Te su obrazyvani ot segashnata osnova na glagolite.

        • Za sravnenie, v chervenikavo su dadeni nehkoi formi, obrazyvani ot osnovata na perfektut.
          • Pri вървѣ̋х i умрѣ̋х suvpadat.

        • Navsehkude pod zhultata shapka v okonchaniata prisutstva bykvata Ѣ,
          • osven kogato okonchanieto e ydareno
          • i sled suglasna Ж-Ш-Ч to zvychi A
          • i po tradicia se pishe s bykvata A.

          • Takiva su slychaite печах, сѣчах, сушах, лѣжах.
        • (.. skrij pravopisut na imperfektut ..)

    • ▼▼  Koe se schita za okonchanie i koe e nastavka (afiks)? (.. skrij ..)

      • S razlichni okonchania po pravilata na morfologiata se obrazyvat razlichni slovoformi na edna dyma (na edna leksema). V rechnicite obiknoveno se davat samo dymite (leksemite), no ne i slovoformite.
        • Naprimer, v rechnikut se dava samo glagolut (glagolnata leksema) живѣя̨ chrez edna ot slovoformite si, no ne i drygite slovoformi живѣеш, живѣ̋ха̨, и т.н.

      • S nastavki mogut da se obrazyvat srodni dymi, dymi s edin koren. Vsehka takava dyma se dava v rechnikut otdelno.
        • Naprimer, v rechnikut se davat kakto glagolut живѣя̨, obrazyvan ot korenut жив- s nastavka -ѣ-, taka i prilagatelnoto жив- ot suqiut koren.

    • ◄►  (.. skrij go pravopisut na bykvata E v okonchania ..)  (.. skrij go ..)  (.. razguni go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  Svodka-obobqenie na glagolnite zavurshuci vuv vruzka s pravopisut na bykvata Ѣ 

    • ▼▼  Slabite glagoli (tezi ot 3-to sprezhenie) (.. skrij ..)

      • Osnovata na vseki slab glagol zavurshva na glasnata A: имам да вземам и да давам.
        • Obache zaradi rysofilskiut ni pravopis pri slabite glagoli s meki osnovi se pojavjava bykvata Я: смѣням.
        • Ako pravopisut ni beshe surbomanski, to prosto qehxme da pishem bykva jot J pred bykvata A: сменjам.

      • V zavurshucite na formite na slabite glagoli nehma bykvata Ѣ.
        • No v osnovite na slabite glagoli bykvata Ѣ mozhe da se срѣща:
          • срѣщам, заповѣ̋двам, загрѣ̋вам, успѣ̋вам, надѣ̋вам се
          • смѣням, опрѣдѣлям, стрѣлям

      • Vsichkite formi na edin slab glagol su dadeni v slednata tablica:

        Segashno
        vreme
        Perfekt
        (minulo svursheno
        vreme)
        Imperfekt
        (minulo nesvursheno
        vreme)
        Imperativ
        (zapovedno
        naklonenie)
        аз имам
        смѣням
        имах
        смѣнях
        имах
        смѣнях
        ти имаш
        смѣняш
        има
        смѣня
        имаше
        смѣняше
        имай
        смѣняй
        той-тя-то има
        смѣня
        има
        смѣня
        имаше
        смѣняше
        ние имаме
        смѣняме
        имахме
        смѣняхме
        имахме
        смѣняхме
        вие имате
        смѣняте
        имахте
        смѣняхте
        имахте
        смѣняхте
        имайте
        смѣняйте
        тѣ имат
        смѣнят
        имаха̨
        смѣняха̨
        имаха̨
        смѣняха̨
        aktivno
        prichastie
        имащ
        смѣнящ
        имал
        смѣнял
        имал
        смѣнял
        deeprichastie
        ostatuchen
        infinitiv
        имайки
        смѣняйки
        [недѣй] му има довѣрие!
        [недѣй] смѣня стилът си!
        otglagolno
        suqestvitelno
        имане
        смѣняне
        pasivno
        prichastie
        иман
        смѣнян

      • V gornata tablica su dadeni vsichki sintetichni glagolni formi. Osven tehx, bulgarskite glagoli imat analitichni formi: qe imat, qe su imali, bixu smenjali, ..
      • Perfektivnite glagoli (tezi ot svurshen vid) nehmat formi za otglagolno suqestvitelno, deeprichastie i segashno aktivno prichastie.
      • Minulo pasivno prichastie imat samo prexodnite (tranzitivnite) glagoli.
      • (.. skrij go objasnenieto za slabite glagoli ..)  .. kum nachaloto ..

    • ◄► Bykva Ѣ v zavurshucite si mogut da imat samo formi na silni glagoli.

    • ◄► Okonchaniata za 1-vo i 2-ro lice v mnozhestveno chislo ("nie" i "vie") se pishut s krajna bykva E:
      • имаме, имахме, сме, бѣ̋хме, взехме
      • имате, имахте, сте, бѣ̋хте, взехте, ще вземете

    • ◄► Osnovata na silnite glagoli ot 1-vo sprezhenie zavurshva na E, a na na Ѣ:
      • ще бѫдеш, ще бѫде, ще бѫдем, ще бѫдете, [то] е
      • береш, бере, берем, берете

    • ◄► Pri silnite glagoli,
      • ako zapovednata forma za 2-ro lice edinstveno chislo ("ти") ima okonchanie -И,
      • to zapovednata forma za 2-ro lice mnozhestveno chislo ("вие") ima okonchanie -ѢТЕ:
      • чети, пиши! => четѣте, пишѣте!
      • събери, извади, умножи, раздѣли! =>
      •    => съберѣте, извадѣте, умножѣте, раздѣлѣте!

      • Spored ivanchevskiut pravopis, bykvata Ѣ ne se pishe sled Ж-Ш-Ч.
      • No spored mene, pisaneto na умножете pri съберѣте, извадѣте, - , раздѣлѣте
      • protivorechi na morfologichniut princip, osnoven za pravopisut.

    • ◄► V okonchaniata za imperfekt (minulo nesvursheno vreme) pri silnite glagoli

    • ◄► Osnovata na perfektut pri mnogo glagoli (silni, estestveno) mozhe da zavurshva na bykva Ѣ.

    • ◄► Nehkoi silni glagoli imat osnova, zavurshvaqa na glasna Ѣ, vuv vsichkite si formi.

    • ◄►  (.. skrij jų svodkata za glagolite ..)  (.. svij jų ..)  (.. razguni jų ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  Javlenieto "promenlivo Ѣ" v bulgarskiut ezik osmislja vuzstanovjavaneto na bykvata Ѣ 

    • ◄► Otrazhenieto na starata glasna Ѣ v suvremenniut bulgarski ezik se naricha "promenlivo Ѣ".
    • ◄► Bulgarskiut vokalizum (sistemata ot glasnite zvykove v ezikut) ima dve otdelni razlichni chasti:
      • vokalizum v ydarena srichka (pod ydarenie)
      • vokalizum v neydarena pozicia

    • ▼▼  Otrazhenieto na starata glasna Ѣ v neydarena pozicia  (.. skrij ..)

      • Na zapad ot jatovata granica vlastva ekavizmut.

      • Ekavizmut e vuzpriet v normativniut pravogovor na bulgarskiut ezik.
        • Na mehstoto na starata glasna Ѣ v neydarena pozicia se chyva zvyk E.

      • Ekavizmut e vuzpriet i v otechestveno-frontovskiut pravopis.
        • Na mehstoto na starata glasna Ѣ v neydarena pozicia se pishe bykva E.

      • Na iztok ot jatovata granica vokalizmut v neydarena pozicia po-chesto e razmit.

    • ▼▼  Otrazhenieto na starata glasna Ѣ v ydarena srichka (pod ydarenie):  (.. skrij go objasnenieto na javlenieto "promenlivo Ѣ" ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..
      • jàkavsko pravilo  (.. skrij ..)

      • Na zapad ot jatovata granica e vlastval ekavizmut (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..
        • Na mehstoto na staroto Ѣ se chyva zvyk E kakto v neydarena pozicia, taka i pod ydarenie.

      • Obache v normativniut pravogovor na bulgarskiut ezik vuzprieto ot osnovnite iztochni dialekti e slednoto jàkavsko pravilo:

        • Pod ydarenie na mehstoto na starata glasna Ѣ zvychi JA/Я,
        • i to naistina kato JA, a ne kato ,
        • osven ako sledva meka suglasna ili predna glasna.

        • Predna glasna e edna ot И, E, Ѣ, kato e dobre tyka da se dobavjųt Я i Ю.
        • Primeri, kogato zaradi predna glasna v sledvaqata srichka na dymata ydarenata glasna Ѣ zvychi E:
          • живѣя̨, живѣеш, живѣе, живѣем, живѣете, живѣя̨т, живѣйте, живѣейки, живѣѣх, живѣѣше, .., живѣѣха̨
          • голѣми, бѣли, лѣви, дѣсни, прѣсни, желѣзен, желѣзни, зрѣли, лѣтен, лѣтни, излѣзе
          • мѣрки, нѣми, нѣмец, нѣмкиня, нѣмци, пѣсен, цвѣте
        • Primeri na izkljychenia, kogato vupreki prednata glasna v sledvaqata srichka, ydarenata glasna Ѣ zvychi JA/Ja:
          • бѣ̋хме, бѣ̋хте, щѣ̋хме, щѣ̋хте, живѣ̋хме, живѣ̋хте, видѣ̋хме, видѣ̋хте

        • Meka suglasna e Й,Ж,Ш,Щ,Ч, kakto i vsehka suglasna predi Я, Ю i Ь.
        • Primeri, kogato zaradi posledvaqa meka suglasna ydarenata glasna Ѣ zvychi E:
          • грѣшка, грѣшна, грѣшно, снѣжна, снѣжно
          • нѣщо, нѣчий, вѣщ, прѣчка

        • Primeri, kogato ydarena glasna Ѣ zvychi JA/Я, ponezhe nito sledva predna glasna, nito meka suglasna:
          • грѣ̋х, снѣ̋г, вѣ̋тър
          • нѣ̋м, нѣ̋ма, нѣ̋мо, желѣ̋зо, желѣ̋зна, желѣ̋зно
          • нѣ̋кой, нѣ̋кога, нѣ̋как
          • [аз] пѣ̋х, видѣ̋х, засмѣ̋х се, щѣ̋х, бѣ̋х
          • [ти,той,тя,то] пѣ̋, видѣ̋, засмѣ̋ се, дощѣ̋ [ти,му,ѝ,му] се
          • [тѣ] пѣ̋ха̨, видѣ̋х̨, засмѣ̋х̨ се, щѣ̋х̨, бѣ̋х̨
        • Primeri na izkljychenia, kogato ydarena glasna Ѣ zvychi E, makar che ne sledva nito predna glasna, nito meka suglasna:
          • тѣ, бѣ, -тѣ [петтѣ, десеттѣ, .., стотѣ]

      • Primeri za prilozhenie na jàkavskoto pravilo za promenlivoto Ѣ v ydarena srichka:

        • бѣ̋л, голѣ̋м, цѣ̋л, бѣ̋ла, голѣ̋ма, цѣ̋ла, бѣ̋ло, голѣ̋мо, цѣ̋ло, бѣли, голѣми, цѣли
        • дѣсен, прѣсен, лѣтен, дѣ̋сна, прѣ̋сна, лѣ̋тна, дѣ̋сно, прѣ̋сно, лѣ̋тно, дѣсни, прѣсни, лѣтни, пѣсен, пѣсни, лѣ̋то
        • нѣ̋кой, нѣ̋коя, нѣ̋кое, нѣ̋кои, нѣ̋какъв, .., нѣщо, нѣчий
        • всѣ̋кой, всѣ̋коя, всѣ̋кое, всѣ̋кои, всѣ̋какъв, .., всѣки, всѣ̋ка, всѣ̋ко
        • влѣ̋зох, влѣзе, сѣ̋кох, сѣче, сѣчѣ̀ше, сѣчѣ̀те, четѣ̀те
        • смѣ̋на, смѣни, смѣням, промѣ̋на, промѣни, промѣням

      • Primeri na izkljychenia ot jàkavskoto pravilo za promenlivoto Ѣ v ydarena srichka:

        • тѣ, бѣ, -тѣ [петтѣ, десеттѣ, .., стотѣ]
        • бѣ̋хме, бѣ̋хте, щѣ̋хме, щѣ̋хте, живѣ̋хме, живѣ̋хте, видѣ̋хме, видѣ̋хте

        • Zaemki ot ryski, curkovno-slavjanski ili zapadno-bulgarski, ili puk novoobrazyvania:

          • бесѣда, блѣд, бѣдна, бѣдно, побѣда, неимовѣрна-неимовѣрно, вѣст, извѣстна-извѣстно
          • завѣса, отвѣсна-отвѣсно, прѣвѣс, вѣк, съвѣт, привѣт, завѣт, обѣт, съотвѣтна-съотвѣтно
          • гнѣвна-гнѣвно, прѣдѣл, дѣло, дрѣзгав, дѣва, жлѣб, крѣпост, клѣтка, малолѣтна-малолѣтно
          • лѣк, лѣкар, нелѣпост, прилѣпвам, лицемѣр, смѣс, непрѣмѣнно, прѣдмѣт, смѣт, (войнишка) мѣшка
          • мѣд-мѣдна-мѣдно, освѣн, плѣн, напрѣд, просвѣта, свѣтъл, послѣдна-послѣдно, смѣл
          • смѣтка, успѣх, срѣдна-срѣдно, срѣдство, сѫсѣд, сѣмка, многостѣн, свирѣп, съвсѣм
          • мекотѣло, тлѣнна-тлѣнно, потрѣбна-потрѣбно-потрѣбност, употрѣба, утѣха, оцѣнка
          • цѣдка, цѣпка, човѣк, члѣн, чрѣвна-чрѣвно

      • Navehrno ste zabelehzali, che kogato starata glasna Ѣ pod ydarenie zvychi kato JA/Я, pishu jų s diakritichen znak Ѣ̋.
      • Mozhete i da ne obruqate vnimanie na tozi diakritichen znak. Toj e samo za yteshenie na ljybitelite na otechestveno-frontovskiut pravopis.
      • (.. skrij otrazhenieto na starata glasna Ѣ pod ydarenie ..)

    • ◄► Nehkoi xora, v rodniut govor na koito go nehma jàkavskoto pravilo, ponehkoga izpadat v xiper-jakavizum i proiznasjat, a dori i pishut бяли i голями.

      • Redno e èkavskoto proiznoshenie (ekavizmut) da se razreshi kato dopystim variant na pravogovorut.
      • Ne pravi chest na xora, ysvoili jàkavskoto pravilo oqe v detstvoto si kato chast ot rodniut si govor, da se prismivat ili da pravjųt zabelezhka na xora s èkavsko proiznoshenie.
      • Tazi otechestveno-frontovqina trehbva reshitelno da se otxvurli, za da se otvori mehsto za bulgarqinata.

      • Kak da e, tova beshe otklonenie, temata tyka e pravopisut, a ne pravogovorut.  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • ▼▼  Vuzmozhni sposobi da se otrazi "promenlivoto Ѣ" v pravopisut  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)

      • ◄► Pri razsugheniata tyk ot znachenie su samo bykvite. Diakritichnite znaci gi polzvam samo za ytochnenie na proiznoshenieto i etimologiata i mogut da se propyskat.

      • ►►  Slednite tri principa mogut da se postavjųt v osnovata na pravopisut: (.. skrij ..)

        • Fonetichen. Naj-vazhni su fonemite (zvykovete). Pishe se taka, kakto se proiznasja.
        • Morfologichen. Naj-vazhnoto e morfemite - predstavki, koreni, nastavki, okonchania - da su dobre razpoznavaemi.
        • Istoricheski. Naj-vazhnoto e da se pishe taka, kakto su pisali i v minuloto.

        • Redno e edin ot tezi tri principa da se slozhi v osnovata na pravopisut i neobosnovani otklonenia ot izbraniut princip da ne se dopyskat.

        • Ako tova ne e taka, pravopisut se otdava na eklektika i sybektivizum.

        • Za bulgarskiut oficialen pravopis vinugi se e schitalo, che toj e osnovan na morfologichniut princip.
        • Taka i trehbva da si ostane. Otkloneniata ot morfologichniut princip sledva da se okastrjųt i obezsiljųt.

        • Osven pri bulgarski, morfologichniut princip e v osnovata na pravopisut pri ryski i nemski. Fonetichniut - pri srubski i tyrski. Istoricheskiut - pri grucki i anglijski.

      • ►►  Mogu da nabelezhu tri sposoba, po koito javlenieto "promenlivo Ѣ" da se otrazi v pravopisut:  (.. skrij ..)

        • Jàkavski Takuv e validniut v momentu otechestveno-frontovski pravopis. Jàkavskiut sposob e izraz na fonetichniut princip na pravopisut. Toj e otstuplenie ot osnovniut za bulgarskiut pravopis morfologichen princip. Tova otstuplenie e bilo nalozheno prez 1945 predimno po politicheski prichini, kato chast ot "borbata" s taka narecheniut "veliko-bulgarski shovinizum", a suqo taka s cel da se otvori mehsto za novosuzdavaqiut se makedonski literatyren jazik. Pri otechestveno-frontovskiut pravopis se pretovarva bykvata Я (malkiut jys), chieto zvychene kato e pridobito pod rysko vlianie.
          • Primer: хляб, хлебен, място, местен

        • Èkavski. Pri ekavskiut sposob "promenlivoto Ѣ" se oznachava samo s bykvata E, a zvycheneto ih kato bi moglo da se markira s diakritichen znak. V tekstut, kojto chetete, e prilozhen tozi èkavski sposob. Ako jatoviut sposob za otrazjavane na "promenlivoto Ѣ" v pravopisut, sposob validen do 1945, beshe zamenen s èkavski, a ne s jàkavski, to sustojatelnostta na bulgarskiut pravopis i suotvetstvieto my s vuzprietiut osnoven za nego morfologichen princip nehmashe da budut narysheni. Imalo e yslovia prez 1945 da se napravi tova. V ryski bykvata E suqo taka ima variant s diakritichen znak - Ё, pri kojto tja zvychi , sreqa se samo pod ydarenie i mozhe da se zamesti s obiknoveno E. Tazi ryska praktika e dobur primer i bi mogla lesno da bude pobulgarena. No tova e bilo v protivorechie s politicheskata poruchka. Az sega nehmashe da se seqam za bykvata Ѣ, ako prez 1945 behxu vuveli èkavski pravopis.
          • Primer: хле̋б, хлебен, ме̋сто, местен

        • Jatov. Jatoviut sposob za otrazjavane na "promenlivoto Ѣ" e bil vuzpriet v bulgarskiut pravopis predi 1945. Toj suotvetstva kakto na osnovniut morfologichen princip na pravopisut, taka i na istoricheskiut princip. Istoricheskata bykva Ѣ se izpolzva za "promenlivoto Ѣ". Javlenieto "promenlivo Ѣ" v bulgarskiut ezik osmislja zapazvaneto na starata bykva Ѣ i v nashite moderni vremena, za razlika ot drygi stari bykvi, koito su veche nepotrebni. Zvycheneto kato e markirano s nezadulzhitelen diakritichen znak.
          • Primer: хлѣ̋б, хлѣбен, мѣ̋сто, мѣстен

        • Tozi ocherk se dava v shest pravopisni varianta:
          • E-BU Post-moderen pravopis i EU-BU estestven pravopis.
            • Dva pravopisni varianta, pri koito se prilaga jatoviut sposob.
            • Predpochitani ot mene.
          • OF-BU Otechestveno-frontovski pravopis.
            • Tova e oficialniut pravopis. Toj e jakavski.
          • J-BU Èkavsko-surbomanski pravopis.
            • Estestveno, ekavski.
          • BG BGD Dva varianta na romanizacia (bulgarska latinica) - bez i sus diakritichni znaci.
            • Èkavski.
            • V momentut chetete tozi tekst na latinica bez diakritichni znaci.
        • (.. skrij objasnenieto za jàkavski, èkavski, jatov pravopis ..)

      • ◄►  (.. skrij razsugheniata za pravopisut na "promenlivoto Ѣ" ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..

    • ◄►  (.. skrij go objasnenieto na javlenieto "promenlivo Ѣ" ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  Pisane na bykvata Ѣ v korenite  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • ◄► Za pisaneto na bykvata Ѣ v korenite nehma obqo pravilo.

      • Nehkoga Ѣ i E su bili razlichni glasni zvykove, taka kakto sega A i O su razlichni glasni zvykove.
      • Pisheli su Ѣ ili E (ili puk A ili O) spored tova, koeto se chyva, a ne spored nehkakvo pravilo.

      • I zatova sega slychaite na bykva Ѣ v korenite trehbva prosto da se zapomnjųt.
      • Ili da se pravi spravka v rechnik.
      • Po-doly v tozi razdel e daden spisuk na nehkoi koreni s bykvata Ѣ.

    • ◄► I vse pak, ima slychai, kogato proiznoshenieto mozhe da podskazhe bykvata Ѣ.
      • Tezi slychai gi dava javlenieto "promenlivo Ѣ".
      • Primeri:
        • хлѣб-: хлѣ̋б, хлѣбар, хлѣбарница, хлѣбен
        • гнѣв-: гнѣ̋в, гнѣвът, гнѣвен, разгнѣвен
        • брѣг-: брѣ̋г, брѣгът, крайбрѣжие
        • вѣр-: вѣ̋ра, вѣрен, довѣрие, повѣрие, вѣ̋рвам
        • .. i mnogo drygi.

    • ▼▼  Otrazhenieto na pra-slavjanskiut Ablaut vurxy pravopisut na bykvata Ѣ  (.. skrij ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

      • Ablaut-ut (òtglasut) e nasleden ot PIE (pra-indo-evropejski) i v pra-slavjanski verojatno e bil vse oqe osmislen. Zatova go naricham pra-slavjanski Ablaut.

        • Ablaut-ut predstavljava promehna na korennata glasna v razlichnite dymi i v razlichnite slovoformi.
        • Sledi ot nego ima i v drygi indo-evropejski ezici, ako ne v povecheto ot tehx.
          • Sledi v anglijski: give - gave; speak - spoke
          • Sledi v grucki: βροχή (dugh) - βρέχεj (vali dugh); λόγος (slovo) - λέγω (kazvam)
          • Sledi v bulgarski: ложе - лежа̨; свѣщта ще догори - свѣщта догаря
        • Ablaut-ut mozhe da predstavljava promehna na glasnata v glasna s drygo kachestvo ..
        • .. ili puk s drygo kolichestvo - promehna na kratka glasna v dulga ili obratno.
        • No vse si e Ablaut.
        • V nikoj suvremenen indo-evropejski ezik Ablaut-ut ne e veche osmislen. Ne e bil osmislen v staro-slavjanski (staro-bulgarski). Ablaut-ut obache si ostava osmislen v semitskite ezici (naprimer v arabski).

      • Imalo v staro-slavjanski (staro-bulgarski) dosta slychai na Ablaut meghy glasnite Ѣ i E. Sega nie trydno razlichavame dali e bilo Ѣ ili E. Ponehkoga javlenieto "promenlivo Ѣ" pomaga.
        • Primeri: ще легна̨ - лѣ̋гам; ще седна̨ - сѣ̋дам

      • Sega obache nie ne mozhem da razberem zaqo v edin i suq koren se pishut razlichni glasni bykvi, osven ako ne znaem govorimo staro-bulgarski ezik:
        • Защо една част на рѣчта е наречена нарѣчие?
        • А пък рѣчта се състои от изречения.

      • V suglasie s morfologichniut princip, osnoven za nashiut pravopis,
        i pred vid na tova, che pri tozi proekt za pravopisna reforma
        pisaneto na bykvata Ѣ nikoga ne e zadulzhitelno,
        to priemam, che v slychaite na pra-slavjanski Ablaut
        e razresheno da se pishe bykva Ѣ,
        stiga tazi glasna da se sreqa pone v edna slovoforma.
        • V chastnost, razresheno e da se pishe Ѣ vuv:
        • ще лѣгна̨, ще сѣдна̨, нарѣчен, изрѣчение, рѣкох, [ти-той-тя-то] рѣче

      • (.. skrij otrazhenieto na pra-stariut Ablaut vurxy pravopisut na bykvata Ѣ ..)  (.. skrij go pravopisut na bykvata Ѣ v korenite ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • ▼▼  Vuvlichaneto na malkiut jys v javlenieto "promenlivo Ѣ"  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

      • ▼▼  Malkiut jys e predna nosova glasna v staro-slavjanski (staro-bulgarski). (.. skrij ..)
        • Taka se naricha i kirilskata bykva za tazi glasna (Я,Ѧ).

        • V staro-bulgarski (staro-slavjanski) malkiut jys se e proiznasjal kato nosovo E.
        • Glasna s takova zvychene ima v suvremenniut polski ezik,
        • kudeto se oznachava s opashata bykva Е̨.
        • Tazi glasna se sreqa v imeto na bivshiut polski prezident:
        • [Lex] Valensa: Wałęsa.

        • Prez 13-ti i 14-ti vek malkiut jys v bulgarski vse oqe
        • zvychal kato nosovo E, kakto i dosega toj zvychi v polski,
        • no posle ezikut ni prenebregnul nosoviut prizvyk
        • i malkiut jys se vlehl v glasnata E, suvpadajki s nejų.
        • Tova e stanulo predi razprostranenieto na ekavizmut.

      • ◄►  Pri normalno razvitie na stariut maluk jys v bulgarski ezik toj preminava v E i se pishe s bykvata E.
        • Primeri: ред, често, чедо, агне, момче, пет, девет, десет
        • Zabelezhka: Najden Gerov v rechnikut si oznachava stariut maluk jys s bykvata Я.
        • Zabelezhka: Kogato bykvata E proizxogha ot malkiut jys, mozhe da ih se slozhi opashlę.
        • Primeri: ре̨д, че̨сто, че̨до, агне̨, момче̨, пе̨т, деве̨т, десе̨т

      • ◄►  Bulgarskiut ezik izobilstva sus zaemki ot ryski i curkovno-slavjanski, v koito stariut maluk jys zvychi kato .
        • Tova e ediniut problem.
        • Primeri: порядък, част, участник, чадо, княз, девятка, десятка, зиспятка
        • Zabelezhka: V tozi slychaj ne vurvi diakritichniut znak opashlę, zaqoto opashlęto pokazva proizxod na bykvata Я̨ ot jotiran golehm jys i zvychene kato .

      • ◄►  Ponehkoga v bulgarskiut ezik se slychva glasnata E,
        • nezavisimo dali proizxogha ot po-staro E ili ot maluk jys,
        • da premine v Ѣ i da simylira
        • javlenieto "promenlivo Ѣ" ili puk
        • javlenieto "pra-slavjanski Ablaut".
        • Tova e drygiut problem.
        • Primeri:

          • Pod vlianieto na dymata "лѣ̋в", glasnata E v korenut na dymata "десен" se e promenila v Ѣ i sega se pishe s bykvata Ѣ: дѣсен, дѣ̋сна, дѣ̋сно, дѣсни.

          • Pod vlianieto na dymata "свѣ̋т" (свѣтът, бѣлия̌т свѣ̋т) malkiut jys v korenut све̨т e preminal v Ѣ: свѣ̋т човѣк, майчице свѣ̋та.
            Tova mozhe da se e slychilo i pod vlianieto na curkovno-slavjanski.

          • Pod vlianieto na slychai kato "ще седне - сѣ̋да" i "ще легне - лѣ̋га", se e promenil vuv Ѣ malkiut jys v nehkoi dymi.

            Primeri:

            ще впре̨гне - впрѣ̨̋га
            ще сте̨гне - стѣ̨̋га
            ще зате̨гне - затѣ̨̋га


            Mnogo e sumnitelno kak se pishe dymata "тѣ̨̋га" - mozhe bi "тяга" kato rysizum?

      • ◄►  V suglasie s morfologichniut princip, osnoven za nashiut pravopis,
        • i pred vid na tova, che pri tozi proekt za pravopisna reforma
        • pisaneto na bykvata Ѣ nikoga ne e zadulzhitelno,
        • to priemam, che v slychaite na star maluk jys, preminal v Ѣ,
        • e razresheno v tozi koren da se pishe bykva Ѣ,
        • stiga tazi glasna da se sreqa pone v edna slovoforma.
        • V chastnost, razresheno e da se pishe Ѣ vuv:
        • ще впрѣ̨гна̨, ще затѣ̨гна̨, тѣ̨гло, тѣ̨жък.
        • Makar che predpochitam "те̨гло, те̨жък", i tova suqo e razresheno.
        • Nalichen e i diakritichniut znak "опашлѐ̨", za da pokazhe jysov proizxod.

      • (.. skrij go vuvlichaneto na malkiut jys v javlenieto "promenlivo Ѣ" ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  (.. skrij go pravopisut na bykvata Ѣ v korenite ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • ▼▼  Ryskoto pulnoglasie i pravopisut na bykvata Ѣ v bulgarski  (.. skrij ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

      • Pulnoglasie se nabljydava v slednite ryski (iztochno-slavjanski) formi:
        берег, середина, переход, селезенка
        {normalen glasezh: брѣ̋г, срѣда̀, прѣход, слѣзка (dalak)}
        Pulnoglasieto se xarakterizira s dopulnitelna srichka.

      • Kogato v Rysia vuzprieli staro-curkovno-slavjanskiut ezik za pismen,
        proiznoshenieto i pravopisut my
        bili prigodeni kum mestniut izgovor.
        V nehkoi slychai bili suchetani
        mestnite pulnoglasni formi sus
        staro-slavjanskite (staro-bulgarskite),
        pri koeto dopulnitelnata pulnoglasna srichka otpadala,
        no puk glasnata E ot pulnoglasnata forma
        zamenjala staro-slavjanskoto Ѣ.

        • Tova se otrazilo i v stariut (do 1918) ryski pravopis.

      • Kogato v krajut na 19-ti vek razrabotvali novo-bulgarskiut pravopis,
        za osnova slyzhel stariut (do 1918) ryski pravopis.
        Videhno bilo nesuotvetstvieto s bulgarskite govori.
        Pravopisut bil popraven:
        vupreki che na ryski se pishelo "среда",
        prielo se na bulgarski da se pishe "срѣда".

        • Propysnuto bilo pobulgarjavaneto na nehkoi dymi.
        • Naprimer, члѣн.

      • (.. skrij go vlianieto na ryskoto pulnoglasie ..)  (.. skrij go pravopisut na bykvata Ѣ v korenite ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • ◄►  (.. skrij go pravopisut na bykvata Ѣ v korenite ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  Stixotvorenie kato pomagalo za ryskite ychenici pri ysvojavane na bykvata Ѣ  (.. skrij ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..
    Бѣлый, блѣдный, бѣдный бѣсъ
    Убѣжалъ голодный въ лѣсъ.
    Лѣшимъ по лѣсу онъ бѣгалъ,
    Рѣдькой съ хрѣномъ пообѣдалъ
    И за горькiй тотъ обѣдъ
    Далъ обѣтъ надѣлать бѣдъ.
    Вѣдай, братъ, что клѣть и клѣтка,
    Рѣшето, рѣшетка, сѣтка,
    Вѣжа и желѣзо съ ять, --
    Такъ и надобно писать.
    Наши вѣки и рѣсницы
    Защищаютъ глазъ зѣницы,
    Вѣки жмуритъ цѣлый вѣкъ
    Ночью каждый человѣкъ...
    Вѣтеръ вѣтки поломалъ,
    Нѣмецъ вѣники связалъ,
    Свѣсилъ вѣрно при промѣнѣ,
    За двѣ гривны продалъ въ Вѣнѣ.
    Днѣпръ и Днѣстръ, какъ всѣмъ извѣстно,
    Двѣ рѣки въ сосѣдствѣ тѣсномъ,
    Дѣлитъ области ихъ Бугъ,
    Рѣжетъ съ сѣвера на югъ.
    Кто тамъ гнѣвно свирѣпѣетъ?
    Крѣпко сѣтовать такъ смѣетъ?
    Надо мирно споръ рѣшить
    И другъ друга убѣдить...
    Птичьи гнѣзда грѣхъ зорить,
    Грѣхъ напрасно хлѣбъ сорить,
    Надъ калѣкой грѣхъ смѣяться,
    Надъ увѣчнымъ издѣваться...
  • ▼▼  Spisuk na nehkoi koreni s bykvata Ѣ.  (.. skrij go ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..
    Podredbata e samo po purvata bykva.
    Trehbva da tursite korenite.
    Naprimer, za dymata "zalesjavam" trehbva da tursite na bykvata L dymata "les".
    Ako ne namerite nehkoj koren, pishete go s E, a ne s Ѣ, ponezhe taka nehma kak da sburkate.
    • Б (.. skrij ..)
      • бѣ̋л, бесѣда, бдѣние, блѣд, блѣ̋н, брѣ̋г, бѣ̋с, брѣза, брѣме, брѣ̋ст, бѣ̋г, бѣден, побѣда, убѣден, бѣдя̨, да набѣдя̨, бѣлѣг, блѣ̋сък, обѣт, обѣщание, изобрѣтение, обѣсен, бѣся̨, бѣсило
      • Obache: бера̨
    • В (.. skrij ..)
      • вѣ̋ра, вѣрен, неимовѣрен, да влѣ̋за̨, влѣка̨, врѣда, врѣ̋ва, врѣ̋кам, врѣ̋сък, врѣме, врѣтено, всѣки, всѣ̋кога, вѣдѣние, вѣдомост, свѣдение, заповѣд, проповѣд, вѣщ, прѣдвѣщавам, вѣст, повѣст, съвѣст, свѣстен, извѣстен, свѣ̋ст, несвѣ̋ст, вѣдро (кофа), вѣђа, вѣжлив, вѣйка, вѣнец, вѣся̨, равновѣсие, прѣвѣс, завѣса, отвѣсен, обѣсен, бѣся̨, бѣсило, вѣя̨, вѣ̋тър, за̀вѣт, вѣк, съвѣт, съвѣщание, привѣт, завѣ̀т, завѣщание, обѣт, обѣщание, обѣтован, отвѣтник, съотвѣтен, съотвѣтствие, вѫтрѣ
      • Obache: везна, ведър, наведен, сведен
    • Г (.. skrij ..)
      • гнѣ̋в, гнѣ̋здо, грѣ̋х, грѣшка, голѣ̋м, говѣя̨, заговѣзни, грѣя̨, изгрѣв, (дърва за) огрѣв, (Слънце Тракия) огрѣ̋ва, гибѣл, [що-]годѣ
      • Obache: греба̨, глезя̨
    • Д (.. skrij ..)
      • дѣте, дѣсен, дѣ̋до, дѣ̋л, дѣля̨, прѣдѣл, опрѣдѣление, дѣло, земедѣлец, добродѣтел, дѣлник, понедѣлник, недѣля, дѣ̋лам, дѣятел, дѣец, свидѣтел, радѣтел, дѣйност, дрѣмя̨, дрѣзгав, дрѣ̋н, дѣва, дѣвер, дѣ̋вам, да дѣ̋на̨
      • Obache: ден, днес, дера̨, дреха
    • Ж (.. skrij ..)
      • желѣ̋зо, жлѣб, жлѣза, жрѣбий, жрѣбец
      • Obache: жена, желание
    • З (.. skrij ..)
      • звѣзда, звѣ̋р, зрѣлище, зрѣние, прѣзрѣние, зрѣ̋л, зѣница, зѣя̨, прозѣ̋вка, зѣ̋пам, запрѣщение
      • Obache: земя
    • К (.. skrij ..)
      • крѣхък, крѣпък, крѣпя̨, крѣпост, крѣсло, крѣ̋сък, крѣщя̨, крѣ̋кам, колѣ̋но, поколѣние, клѣщи, заклѣщен, клѣтка, клѣй, клѣймо, клѣк, клѣ̋кам, кѫдѣ, кѫдѣля, клѣн, колѣбание
      • Obache: кмет
    • Л (.. skrij ..)
      • лѣ̋в, лѣ̋то, пролѣт, малолѣтен, лѣ̋гам, лѣжа̨, прилѣжен, полѣгат, облѣ̋гам се, да влѣ̋за̨, да излѣ̋за̨, прѣлѣз, лѣкар, лѣк, лѣчение, лелѣя̨, люлѣя̨, лѣя̨, лѣнив, великолѣпен, роболѣпен, нелѣп, нелѣпост, лѣс, лѣсничей, залѣсявам, лѣха, лѣщник, Лѣ̋сковец, лѣпя̨, лѣпило, прилѣп, прилѣпвам
      • Obache: лек, лесен, ленен, летя̨, леща, прѣлест
    • М (.. skrij ..)
      • мѣ̋ра, мѣ̋рка, мѣря̨, лицемѣр, размѣр, умѣрен, мѣ̋ркам се, мѣрник, примѣр, млѣ̋ко, мнѣние, съмнѣние, мрѣжа, мрѣна, мѣсец, мѣ̋сто, мѣся̨, смѣс, мѣшан, мѣня̨, замѣ̋на, промѣ̋на, отмѣ̋на, непрѣмѣнно, мѣ̋там, прѣдмѣт, смѣт, смѣтище, мѣ̋х, мѣхур, (войнишка) мѣшка, мѣд-мѣдта, мѣдник, мрѣне
      • Obache: метър, месо, меля̨, мед-медът, (общоселска) мера̀
    • Н (.. skrij ..)
      • нѣщо, нѣ̋кой, нѣ̋кога, нѣ̋кѫдѣ, нѣ̋как, нѣчий, нѣ̋мам, нѣмай [къдѣ], надѣђа, надѣ̋вам се, ненадѣен, небрѣжен, прѣнебрѣжение, невѣж, невѣста, невѣстулка, недѣй, недѣля, нѣдра̀, нѣжен, нѣга̀, нѣ̋м, нѣмец
      • Obache: не, да донеса̨, надменен
    • О (.. skrij ..)
      • орѣх, освѣн, осѣнява, осѣнен, облѣкло, облѣчен, обѣт, обѣщание, обѣтован, обѣд
      • Obache: орел, остен, още
    • П (.. skrij ..)
      • плѣ̋ва, плѣвня, Плѣвен, плѣвя̨, плѣвел, плѣн, плѣнявам, плѣнителен, плѣсен, плѣ̋сък, пилѣя̨, плѣшив, побѣда, посѣ̋гам, посѣщение, да посѣтя̨, потрѣбление, привѣт, прилѣп, примѣр, припрѣ̋н, запрѣ̋н, прищѣ̋вка, пролѣт, проповѣд, просвѣта, просвѣщение, протѣ̋гам, прѣ̋кор, прѣвѣс, прѣдвѣщавам, прѣдмѣт, прѣдсѣдател, прѣдѣл, прѣлѣз, прѣди, прѣден, напрѣд, на̀прѣки, прѣ̋к, прѣние, прѣсен, прѣчка, пѣ̋на, пѣстя̨, пѣстелив, пѣ̋сък, пѣша, пѣш, пѣшком, пѣхота, спѣшавам, пѣя̨, пѣсен, пѣвец, пѣтел, прѣние, запрѣщение
      • Obache: пређа, пека̨, Петър
    • Р (.. skrij ..)
      • рѣжа̨, срѣ̋звам, рѣ̋зък, рѣзен, рѣзка, прорѣз, рѣка, рѣчен, порѣчие, да рѣка̨, рѣч, изрѣчение, нарѣчие, сирѣч, да обрѣка̨, обрѣчен, рѣ̋па, рѣпей, рѣ̋дък, да разрѣдя̨, рѣдѣя̨, рѣша̨, срѣсвам, да рѣша̨, рѣшение, разрѣшавам, рѣшителен, разтѣ̋гам
      • Obache: ред, рев, ревност
    • С (.. skrij ..) (.. svij ..)
      • свѣ̋т-свѣтовен, свѣ̋т свѣтува, свѣщ, свѣтлина, свѣтъл, свѣтя̨, свѣ̋ткам, свѣткавица, свѣтилник, освѣтяване, просвѣта, просвѣщение
      • свѣж, освѣжавам, свѣжест
      • свѣ̋н, свѣня̨ се, свѣнлив
      • слѣд, слѣда, слѣдвам, слѣдя̨, наслѣдник, слѣдствие, послѣден
      • скрѣж, заскрѣжен
      • слѣ̋п, слѣпец, слѣпок
      • смѣя̨ се, смѣ̋х, смѣшен, присмѣх
      • смѣл, смѣлост, смѣя̨, осмѣлявам се
      • сѣка̨, сѣкач, просѣка, сѣкира, сѣчиво, отсѣчка, насѣкомо
      • смѣ̋там, смѣтка, смѣтало
      • смѣт, смѣтище
      • снѣ̋г, снѣжен, заснѣжен
      • спѣшен, спѣшност, успѣх, успѣшен, успѣ̋вам
      • срѣ̋да, срѣда̀, срѣден, срѣдство, посрѣдник, насрѣд, посрѣдством, посрѣд
      • срѣща, насрѣща, насрѣщен, посрѣщане
      • стрѣла, стрѣлям, изстрѣл
      • сѣдя̨, сѣ̋дам, сѣдалище, прѣдсѣдател, сѫсѣд
      • сѣя̨, сѣитба, сѣме, сѣмка, сѣмейство, отсѣ̋вам, прѣсѣ̋вам, засѣ̋вам, разсѣйка, по̀сѣви
      • сѣ̋нка, сѣнчест, засѣнчен, осѣнен
      • сѣтива, да се сѣтя̨, усѣт, усѣщане, подсѣщане, досѣщам се, посѣщение, да посѣтя̨
      • стѣна, многостѣн
      • сѣно, сѣнокос
      • свирѣп, сѣвер, съвсѣм, сѣпна̨т
      • сврѣдел, сирѣч, да слѣ̋за, старѣйшина, сѣдина
      • смѣ̋на, смѣням, смѣс
      • стрѣ̋скам, стѣ̋гам, стрѣ̋ха
      • свѣдѣние, свидѣтел, свидѣтелство
      • съвѣст, свѣ̋ст, несвѣ̋ст, свѣстен, да се свѣстя̨
      • съвѣт, съвѣщание, съотвѣтствие, съотвѣтен
      • сѣ̋ра, сѣрен
      • Obache: село, светия, освещаване, посвещение, посветен, сетен, сера̨
    • Т (.. skrij ..)
      • тѣ̋ло, тѣлесен, мекотѣло, тлѣя̨, тлѣнен, трѣ̋бвам, потрѣбен, непотрѣбен, потрѣбление, употрѣба, трѣбник, изтрѣбление, трѣва, трѣвист, трѣвен, трѣзвен, трѣ̋сък, тѣсен, стѣснение, притѣснение, утѣха, утѣшавам, тѣша̨, тѫдѣ̋ва, телѣга, обтѣ̋гам, протѣ̋гам, разтѣ̋гам, стѣ̋гам
      • Obache: тека̨
    • Х (.. skrij ..)
      • хлѣ̋б, хлѣбар, хрѣ̋н
      • Obache: хребет
    • Ц (.. skrij ..)
      • цѣ̋л, цѣ̋лост, цѣлина, цѣля̨̀, цѣря̨̀, цѣ̋р, изцѣление, цѣлувка, цѣл, прицѣл, цѣ̀ля̨, цѣна, оцѣнка, цѣня̨, цѣ̋р (дърво), цѣдя̨, цѣдка, цвѣ̋т, цвѣте, цвѣтар, цѣпя̨, цѣпеница, цѣпка, процѣп, отцѣпление
      • Obache: цех
    • Ч (.. skrij ..)
      • човѣк, чрѣз, члѣн, чрѣвен, чрѣсла
      • Obache: чело
    • Щ (.. skrij ..)
      • прищѣ̋вка, щѣние, дощѣ̋ва ми се
      • Obache: дъщеря
    • Ѣ (.. skrij ..)
      • обѣд, обѣ̋двам, доѣ̋ђам, прѣѣ̋ђам
      • Obache: ям, да прѣям, да доям
    • (.. skrij go spisukut ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..) 


  • ◄► Zabelezhka. (.. skrij go razdelut za bykvata Ѣ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..
    • I v dvata pravopisni varianta - post-moderniut i estestveniut, v koito se polzva bykvata Ѣ, pravilata za pisaneto na tazi bykva su edni i suqi.
    • S drygi dymi, v tezi dva pravopisni varianta prilagat opisaniut v nastojaqiut razdel jàtov pravopis.


▼▼   3. Koga se pishe bykvata Ѫ (golehm jys, golehma nosovka, shiroko Ъ)  (.. skrij ..)  (.. svij ..)  (.. razguni ..)  .. kum nachaloto ..

  • Ako ne ste procheli obqiut razdel (preambjylut), vurnete se purvo na nego.

  • Bykvata Ѫ se pishe samo v dymi sus slavjanski proizxod.  (.. skrij gi podrobnostite ..)

    • Po stariut ivanchevski pravopis, validen do 1945, bykvata Ѫ se e pishela i v dymi s tyrski proizxod.
    • Ne odobrjavam bulgarskata bykva Ѫ da se pishe v dymi s tyrski proizxod.
      • Sledva da se pishe: "имам баялдъ", "акъл", "аслъ", "ханъма", "џанъм", ..
      • Predi 1945, pisaneto s Ѫ se nalagalo, ponezhe bykvata Ъ v krajut na dymite bila glyxa.
      • Ne pishete glyxo Ъ v krajut na dymite.
      • Praktikata da se pishe glyx er v krajut na dymite e nanesla mnogo vredi na bulgarskiut pravopis.

    • V starata kirilica bykvata Ъ e bila vuvedena, za da oznachava imenno zvykut Ъ, suqiut zvyk, kojto tja oznachava i dnes.

    • A puk bykvata Ѫ e bila vuvedena v starata kirilska azbyka, za da oznachava specifichen zaden nosov glasen zvyk.
    • Naj-napred toj prilichal na neqo kato [УН].
      • Kakto v dymata "pynkt", no bez da opirate ezikut do zubite pri bykvata N.
      • V ryski i srubski, kakto i v nehkoi bulgarski dialekti, tozi zaden nosov glasen zvyk izgybil nosoviut si prizvyk i se izravnil sus zvykut [Y].
    • A v bulgarski ezik, v osnovnite my dialekti, tozi specifichen zaden nosov glasen zvyk posle se izmenil ot [УН] vuv [ЪН],
    • .. predi da izgybi nosoviut si prizvyk i da se izravni sus zvykut [Ъ].

    • Pochti prez celiut 19-ti vek xorata v Bulgaria - imam pred vid samo gramotnite, razbira se - ne znaeli s koja bykva da oznachut zvykut Ъ.
    • Nasledstvo ot onova vreme e pisaneto na bykva A v okonchania i opredelitelni chlenove, kogato istinskiut zvyk tam e Ъ.

    • A puk zvykut Ъ s jotacia ili sled meka suglasna vinugi go oznachavame s ryskata bykva Я.
      • Zvyk Ъ s jotacia ili sled meka suglasna se sreqa samo v okonchania i v opredelitelni chlenove.
    • Tazi ryska bykva Я v bulgarski ima dve razlichni stojnosti - ili oznachava JA, ili oznachava .
    • Kogato bykvata Я oznachava , az pishu Я̨-я̨ ili Я̌-я̌.
    • A kogato bykvata A oznachava Ъ, az pishu А̨-а̨ ili А̌-а̌.

    • I tuj, kum sredata na 19-ti vek bulgarski knizhovnici zaimstvali ot rymunskata kirilica starata bulgarska bykva Ѫ, za da oznachavat s nejų zvykut Ъ.
    • Oznachavali s tazi bykva vseki zvyk Ѫ. Takava bila praktikata na Karavelov i Botev, naprimer.
    • Posle nehkoi (Najden Gerov, Marin Drinov, ..) razbrali, che bykvata Ъ, kojato dotogava se izpolzvala samo kato znak za tvurdost, kakto v ryski, v suqnost e bila prednaznachena za zvykut Ъ.

    • I kum krajut na 19-ti vek izkristalizirala praktikata, ytvurdena prez 1899 s ivanchevskiut pravopis, do otmehnata ih prez 1945 s otechestveno-frontovskiut pravopis.

    • Tazi praktika se muchu da vuzstanovjų v priblizitelen vid.

    • Kato sum pisal, che bykvata Ѫ sledva da se pishe samo v dymi sus slavjanski proizxod, redno e da ytochnjų.
      • Bykvata Ѫ ne mozhe da se pishe v chyghi dymi, zaeti sled kato nashiut ezik prestanul da razlichava zvykut Ѫ ot zvykut Ъ.
      • Obache bykvata Ѫ mozhe da se pishe v po-stari zaemki: "бѫбрек", "румѫнски", ..

    • Sled kato imame dve bykvi za zvykut Ъ - Ъ i Ѫ, na nehkoi mozhe da im se xaresa idejata da vuvedem diferenciacia pri transliteracia na anglijski imena.
      • Naprimer, da pishem: "Рѣката Хѫдсън", "президентът Трѫмп", "Пърл Харбър", "Дѫнди Крокодила̌", ..
      • Az se vuzdurzham da preporucham tova, zaqoto predpochitam i v tekstove na bulgarski da se pishe: "Рѣката Hudson", "президентът Trump", "Pearl Harbor", "Dundee Крокодилъ", ..

    •  .. skrij gi podrobnostite ot istoriata ..  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѫ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

  • Bykvata Ѫ se ypotrebjava samo kato oznachenie na zvykut Ъ.
    • Ako v suvremenniut normativen bulgarski ezik ne se chyva zvyk Ъ, to bykvata Ѫ ne mozhe da se ypotrebi, ..
    • .. dori v staro-slavjanski (staro-bulgarski) tam da e bil zvykut Ѫ.
    • Naprimer, pishe se "звук", zaqoto taka se proiznasja sega, nezavisimo che e bilo "звѫкъ".
    • Ili, pishe se "сѫпруг", zaqoto taka se proiznasja sega, nezavisimo che e bilo "сѫпрѫгъ".

  • Zabelezhka. Nachaloto na tozi razdel, kojto e posveten na bykvata Ѫ,
    pokriva samo post-moderniut i ekavsko-surbomanskiut pravopis.
    Estestveniut pravopis se vuvegha kum krajut na razdelut.

  • Bykvata Ѫ se ypotrebjava kato alternativa na bykvata Ъ.

  • No dalech ne vsehka bykva Ъ ot validniut sega otechestveno-frontovski pravopis mozhe da se zamesti s vuzstanovenata bykva Ѫ.
    • Pri sumnenie ostavete si jų bykvata Ъ.

  • Bykvata Ъ, ypotrebena spored validniut sega otechestveno-frontovski pravopis,
    • mozhe da se zamesti s vuzstanovenata bykva Ѫ, samo ako predi vekove tam se e chyval zvyk Ѫ.
    • Inache si ostava bykvata Ъ.

  • Za da opredelite dali predi vekove na tova mehsto se e chyval zvyk Ѫ, ..
    • .. na mehsto, kudeto v suvremenniut normativen bulgarski ezik se chyva zvyk Ъ ..
    • .. i se pishe bykva Ъ spored validniut sega otechestveno-frontovski pravopis,

    • ili napravete spravka v etimologichen rechnik,
    • ili supostavete zvycheneto na tazi dyma (ili na nejna srodna dyma) v drygi slavjanski ezici ili v drygi bulgarski dialekti.
      • Ako v ryski, srubski, slovashki ili v nehkoi bulgarski dialekti na tova mehsto se chyva zvyk Y, ..
      • .. to nehkoga se e chyval zvyk Ѫ i mozhe da se ypotrebi bykva Ѫ.

      • Ako v polski na tova mehsto ima nosova glasna, ..
      • .. to nehkoga se e chyval zvyk Ѫ i mozhe da se ypotrebi bykva Ѫ.

      • Primeri:
        • зѫб, дѫб, мѫж, гѫз: zaqoto na ryski e зуб, дуб, муж, гуз.
        • мѫка, дѫга, лѫч: zaqoto na ryski e мука, дуга, луч.
        • ѫгъл, гълѫб, прѣстѫпление: na ryski e угол, голубь, преступление.
        • грѫд, гѫрди, прѣгрѫдка: ponezhe na ryski e грудь.
        • Obache ..
        • сън, вън, пън, дъно: na ryski e сон, вон, пень, дно.
        • скръб, кръст, гръм: na ryski e скорбь, крест, гром.

      • Ako veche e opredeleno, che bykvata Ѫ e dopystima, to tja e dopystima i v srodnite dymi:
        • зѫб: зѫбат, зѫбчат, зѫбен, озѫбен, назѫбен, зѫболѣкар, беззѫб, ..

  • Bykvata Ѫ ne mozhe da se pishe v okonchania i v opredelitelni chlenove.
    • Takava e tradiciata ni oqe ot 19-ti vek, kojato e bila oficializirana prez 1899 s ivanchevskiut pravopis.

    • Na takiva mesta se pishut bykvite A ili Я.
    • Primeri:
      • "ща̨ не ща̨", "рѫмжа̨", "ще донеса̨",.
      • "вървя̨", "вървя̨т си по пѫтя̌т", "спя̨", "стоя̨".

  • Ima nehkoi slychai, pri koito bykvata Ѫ e dopystima na mehstoto na bykva A spored otechestveno-frontovskiut pravopis:
    • "сѫ" <= "са̨"; "винѫги" <= "вина̨ги".

  • Spisuk na nehkoi koreni sus Ѫ i Ъ.  (.. skrij go ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѫ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..
    Podredbata e samo po purvata bykva.
    Trehbva da tursite korenite.
    Naprimer, za dymata "закъснявам" trehbva da tursite na bykvata K dymata "късен".
    Suvsem ne se postavja za cel korenite s Ъ da se izbrojųt izcherpatelno.
    Ako ne namerite nehkoj koren, pishete go s Ъ, a ne s Ѫ, ponezhe taka nehma kak da sburkate.

    • Б (.. skrij ..)
      • да бѫда̨, бѫдеще, бѫден (бѫднитѣ дни), бѫбна̨, набѫбвам, бѫкел (не знае)
      • български, бъклица, Бъдни вечер
    • В (.. skrij ..)
      • вѫдица, вѫглен, вѫтрѣ, вѫтък, вѫже, вѫзел, всѫдѣ, вѫся̨ се, навѫсен, винѫги
      • въдя̨-развъђам, връзвам
    • Г (.. skrij ..)
      • гѫба, гѫска, гълѫб, гѫз, гѫрди, грѫд, прѣгрѫдка, гѫст, гѫдулка, гѫгна̨, гѫсѣница
      • гръм, гъдел, гъмжа̨, гъна̨, гръб
    • Д (.. skrij ..)
      • дѫб, дѫга, дѫлбок, дѫлбая̨
      • дъх, дъно, дрънча̨
    • Ж (.. skrij ..)
      • жълѫд
      • жълт
    • З (.. skrij ..)
      • зѫб
      • зъл
    • K (.. skrij ..)
      • кѫща, кѫт, кѫтам, кѫтник, кѫс, кѫшей, закѫсвам, крѫг, кѫдѣ, кѫдѣля, кѫдрав, кѫлбо, кѫпя̨, кѫпина
      • късен, (нѣщо да е) кът
    • Л (.. skrij ..)
      • лѫч, лѫк, разлѫка, отлѫчвам, {лѫг,лѫка:в имена на мѣстности:Лѫкатник},лѫкатуша̨
      • лъжа, лъв
    • M (.. skrij ..)
      • мѫж, мѫдѣ, мѫдър, мѫка, мѫча̨, мѫтен, мѫтя̨, могѫщ
      • мъкна̨
    • Н (.. skrij ..)
      • недѫг
    • O (.. skrij ..)
      • орѫдие, орѫжие, отвѫд
      • Онгълът
    • П (.. skrij ..)
      • пѫдя̨, пѫдар, пѫт, пѫти, пѫп, пѫпка, напѫпил, пѫпеш, пѫргав, прѫт, пѫча̨, изпѫквам
      • пръст
    • Р (.. skrij ..)
      • рѫб, рѫгам, рѫка, порѫчка, рѫмжа̨, румѫнски
      • ръст, ръж
    • С (.. skrij ..)
      • сѫ, сѫд, сѫдомиялна, сѫдилище, сѫдба, сѫђение, сѫбота, сѫщ, сѫщина, сѫщество, стѫпка, смѫдене, достѫп, скѫп, сѫпруг, сѫсѣд, сѫсел, сѫчка, присѫтствие, оскѫден
      • сън
    • T (.. skrij ..)
      • тѫп, трѫскам, тѫрся̨, тѫга, трѫба, тѫтен, трѫтка, тѫртей, тѫртя̨, тѫдѣ̋ва
      • търпя̨, тъпча̨, стъпквам
    • Ѫ (.. skrij ..)
      • ѫгъл
    • (.. skrij go spisukut ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѫ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..


  • Estestveniut pravopis.  (.. skrij go ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѫ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..

    • I tuj, meghyvremenno ..

      • .. zavurshix traktatut si Misteriata na bulgarskite glagoli, i

      • .. definirax taka narecheniut estestven pravopis i implementirax softwerut po poddruzhkata my.

        • Tekstut se pokazva v estestven pravopis, ako se natisne bytoncheto s etiket ѢѪ-БЪ.
        • Tekstut se pokazva v post-moderen pravopis, ako se natisne bytoncheto s etiket Ѣ-БЪ ili bez da se natiska bytonche za pravopisen variant.

    • Tova nalozhi promeni v tekstut na tozi ocherk.

      • V pochti vsichki razdeli i v starite komentari.

    • Ocherkut e napisan v taka narecheniut post-moderen pravopis ..
      • .. i chrez softwerno konvertirane mozhe da se pokazva v oqe pet pravopisni varianta, kakto e izjasneno v purviut komentar.
      • Estestveniut pravopis e posledniut definiran i implementiran pravopisen variant.

      • Do vuveghaneto na estestveniut pravopis tozi ocherk se otnasjashe samo za post-moderniut pravopis, a ne za drygite chetiri pravopisni varianti, koito behxu nalichni.
      • Veche ne e taka.
      • Sega ocherkut se otnasja i za dvata pravopisni varianta: post-moderniut i estestveniut.

      • Dosega primerite i pulnezhut na tablicite se pokazvaxu vse vuv post-moderen pravopis.
      • Sega, ako e izbran estestveniut pravopis, primerite i pulnezhut na tablicite se pokazvat v estestven pravopis, a ne v post-moderen.

      • Tuk kato i dvata varianta post-moderen i estestven predpolagat jàtov pravopis, te ne se razlichavat po pisaneto na vuzstanovenata bykva Ѣ.
      • Sledovatelno, razdelut Koga se pishe bykvata Ѣ v ednakva stepen vazhi za post-moderniut i za estestveniut pravopisen variant.

      • Obache razdelut Koga se pishe bykvata Ѫ v tochnost opisva post-moderniut pravopis.
      • V estestveniut pravopis bykvata Ѫ se pishe na mnogo poveche mesta:

        • V okonchaniata na silnite glagoli za indikativno segashno vreme v 1-vo lice ed.ch. i v 3-to lice mn.ch.:

          • .. четѫ̨-четѫ̨т, пишѫ̨-пишѫ̨т, вървıѫ̨-вървıѫ̨т, стоıѫ̨-стоıѫ̨т, говорıѫ̨-говорıѫ̨т, ..

        • V glagolnoto okonchanieto za 3-to lice mn.ch. pri indikativnite minuli vremena imperfekt i perfekt (minulo nesvursheno i minulo svursheno):

          • .. четѣ̋хѫ̨-четохѫ̨, пишѣхѫ̨-писахѫ̨, вървѣ̋хѫ̨, стоѣ̋хѫ̨, спѣ̋хѫ̨-спахѫ̨ ..

        • V nastavkata -нѫ-:

          • .. лѣгнѫ̨л, станѫ̨л, минѫ̨л, паднѫ̨л, ..
          • .. ще върнѫ̨, ще върнѫ̨т, върнѫ̨л съм се, върнѫ̨т ми бѣше откраднѫ̨тиът̌ паспорт ..

        • Mestoimennite formi неıѫ̨ i ıѫ̨.

    • (.. skrij go estestveniut pravopis ..)  (.. skrij go razdelut za bykvata Ѫ ..)  (.. svij go ..)  (.. razguni go ..)  .. kum nachaloto ..


▼▼   4. Prepratki (references)   (.. skrij gi ..)

(.. skrij gi prepratkite ..)  .. kum nachaloto ..

▼▼   5. Komentari, vuprosi i otgovori (comments, Q&As)  (.. skrij gi ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..


Ako ima vupros ili komentar, na kojto trehbva da otgovorjų, qe prepishu vuprosut ili komentarut tyka i qe otgovorjų tyka.

  • ▼▼  ::christo.tamarin, 2020-03-03 20:40:: Belezhki po izpolzvaniut v tozi ocherk pravopis  (.. skrij ..)

    • Tozi ocherk se dava v shest pravopisni varianta:

      • Post-moderen pravopis
      • Otechestveno-frontovski pravopis
      • Ekavsko-surbomanski pravopis
      • Estestven pravopis
      • Romanizacia (bulgarska latinica)

      • Vsichki tezi pravopisni varianti se osnovavat na standartnoto proiznoshenie na normativniut bulgarski ezik.
      • Meghy tezi chetiri varianta mozhe da se prevkljychva s bytoni, koito su dadeni malko po-gore, kakto i naj-gore v dehsno.

    • Izbran e post-moderniut pravopis, kojto predpochitam i kum kojto obiknoveno se pridurzham.

    • Belezhki po post-moderniut pravopis, kojto predpochitam i kum kojto obiknoveno se pridurzham:

      • Tova e jatov pravopis. Toj ne e ekavski ili jakavski, a jatov.
      • Tova e jatov pravopis. Bykvata jat ѣ se ypotrebjava, kakto e opisano v razdel 2 na tozi ocherk.

      • Tova e rysofilski pravopis. Toj ne e surbomanski i ne e latinica.
      • Tova e rysofilski pravopis i sledovatelno bykvite Й, Ю i Я se izpolzvat.

      • Vuzstanovena e bykvata golehm jys ѫ, kojato se ypotrebjava, kakto e opisano v razdel 3 na tozi ocherk.

      • Vuvedeni su bykvite џ/Џ i ђ/Ђ suotvetno za дж i жд.

      • Za razlika ot stariut ivanchevski pravopis, glyxite kraeslovni erove su zabraneni.

    • Izbrali ste otechestveno-frontovskiut pravopis.

    • Belezhki po otechestveno-frontovskiut pravopis:

      • Tova e jakavski pravopis. Toj ne e ekavski ili jatov, a jakavski.
      • Tova e jakavski pravopis. Vmesto bykvata jat ѣ se pishe ili e ili я spored segashnata jakavska norma na zvychene.

      • Tova e rysofilski pravopis. Toj ne e surbomanski i ne e latinica.
      • Tova e rysofilski pravopis i sledovatelno bykvite Й, Ю i Я se izpolzvat.

      • Tova e oficialniut pravopis v Bulgaria ot 1945 nasam.
      • Vse pak, izpolzva se negova modifikacia:

    • Izbrali ste ekavsko-surbomanskiut pravopis.

    • Belezhki po ekavsko-surbomanskiut pravopis:

      • Tova e ekavski pravopis. Toj ne e jakavski ili jatov, a ekavski.
      • Tova e ekavski pravopis. Vmesto bykvata jat ѣ vinugi se pishe e ili puk ё, kogato po segashnata norma zvychi kato i suotvetno se pishe я v otechestveno-frontovskiut pravopis.

      • Tova e surbomanski pravopis. Toj ne e rysofilski i ne e latinica.
      • Tova e surbomanski pravopis i sledovatelno bykvite Й, Ю i Я ne se izpolzvat. Ne se izpolzvat i Ь i Ѣ.
      • Bykvite Й, Ю i Я se zamestvat suotvetno sus J, i .
      • Bykvata Я se zamestva sus , kogato zvychi taka i ima erov proizxod.

      • Vuvedeni su bykvite џ/Џ i ђ/Ђ suotvetno za дж i жд.
      • Vuvegha se i bykvata golehm jys ѫ, kojato se ypotrebjava, kakto e opisano v razdel 3 na tozi ocherk.

    • Избрали сте българска латиница (романизация).
    • Izbrali ste bulgarska latinica (romanizacia).
    • Избрали сте българска латиница (романизация). С диакритични знаци.
    • Izbrali ste bulgarska latinica (romanizacia). S diakritični znaci.

    • Правописни правила за българската латиница (.. skrij gi ..)

      • Това не е транскрипция на латиница.
      • Tova ne e transkripcia na latinica.

      • Това е романизация - нова правописна система за българския̌т език, основана на латинската азбука.
      • Tova e romanizacia - nova pravopisna sistema za bulgarskiut ezik, osnovana na latinskata azbyka.

        • Не бива да се влияете от сѫществуващия̌т отечествено-фронтовски (ОФ-)правопис, основан на кирилицата, валиден в моментът.
        • Ne biva da se vliaete ot suqestvyvaqiut otechestveno-frontovski (OF-)pravopis, osnovan na kirilicata, validen v momentut.

      • Всѣ̋ка буква от латиницата има само едно основно звучене, без варианти на произношението.
      • Vsehka bykva ot latinicata ima samo edno osnovno zvychene, bez varianti na proiznoshenieto.

        • Нѣ̋кои латински букви имат и модифициран вариант, не повече от един.
        • Nehkoi latinski bykvi imat i modificiran variant, ne poveche ot edin.

        • Латинската буква H (h, хаш, ейч) нѣ̋ма собствено звучене, а се използва само за модифициране на прѣдишната буква.
        • Latinskata bykva H (h, xash, ejch) nehma sobstveno zvychene, a se izpolzva samo za modificirane na predishnata bykva.

        • Освѣн с буквата H, модифицирания̌т вариант на една буква може да се получи и с диакритичен знак хачек или диерезис над буквата, както в хърватски, словашки и чешки.
        • Osven s bykvata H, modificiraniut variant na edna bykva mozhe da se polychi i s diakritichen znak xachek ili dierezis nad bykvata, kakto v xurvatski, slovashki i cheshki.

      • Ето звученето на всѣ̋ка буква от латиницата и на модифицирания̌т ѝ вариант, ако има такъв. Звученето е показано с буква от кирилицата.
      • Eto zvycheneto na vsehka bykva ot latinicata i na modificiraniut ih variant, ako ima takuv. Zvycheneto e pokazano s bykva ot kirilicata.

        • A a A Ja ≠ Eh JA Ja ja
          BbB
          CcCChCHChch
          DdD
          EeEJa = EhEHEheh
          FfF
          GgGGh = ZhDGHGhgh
          IiIIhIHIhih
          JjJ
          KkK
          LlL
          MmM
          NnN
          OoOJO,JOJOJojo
          PpP
          QqQ
          RrR
          SsSShSHShsh
          TtT
          UuUJu,Jų,JU,JUJUJuju
          VvV
          WwЎ
          XxXXh = DZhXHXhxh
          YyYJyJYJyjy
          ZzZZhZHZhzh

        • Моля забѣлѣжѣте звученето на показанитѣ в червено латински букви X/Y/U/Q.
        • Molja zabelezhete zvycheneto na pokazanite v cherveno latinski bykvi X/Y/U/Q.

        • Модифицираната латинска буква ih () се пише само за краткото лично мѣстоимение Ѝ.
        • Modificiranata latinska bykva ih () se pishe samo za kratkoto lichno mestoimenie Ѝ.

        • Модифицираната латинска буква eh () се пише на мѣстото на старата буква Ѣ, когато тя звучи Я/JA/IА.
        • Modificiranata latinska bykva eh () se pishe na mestoto na starata bykva Ѣ, kogato tja zvychi Я/JA/IA.

        • В русофилскитѣ правописи за българския̌т език - и в отечествено-фронтовския̌т, и в пост-модерния̌т, буквата Я е многозначна.
        • V rysofilskite pravopisi za bulgarskiut ezik - i v otechestveno-frontovskiut, i v post-moderniut, bykvata Я e mnogoznachna.

          • Тя може да звучи и тогава на латиница се пише ju или .
          • Tja mozhe da zvychi i togava na latinica se pishe ju ili .

          • Тя може да звучи JA, намирайки се на мѣ̋стото на стар звук Ѣ, и тогава на латиница се пише eh или .
          • Tja mozhe da zvychi JA, namirajki se na mehstoto na star zvyk Ѣ, i togava na latinica se pishe eh ili .

          • Тя може да звучи JA, без да е на мѣ̋стото на стар звук Ѣ, и тогава на латиница се пише ja или .
          • Tja mozhe da zvychi JA, bez da e na mehstoto na star zvyk Ѣ, i togava na latinica se pishe ja ili .

      • Макар да е основана на латиницата, а не на кирилицата, това е пълноцѣнна правописна система за българския̌т език, която по нищо не отстѫпва на всѣ̋ка друга правописна система за българския̌т език, дори на валидния̌т в моментъ ОФ-правопис.
      • Makar da e osnovana na latinicata, a ne na kirilicata, tova e pulnocenna pravopisna sistema za bulgarskiut ezik, kojato po niqo ne otstupva na vsehka dryga pravopisna sistema za bulgarskiut ezik, dori na validniut v momentu OF-pravopis.

        • Това не е просто транскрипция на латиница. Досегашнитѣ официално прѣпорѫчвани транскрипции сѫ прѣдназначени само за имена на хора, селища, улици, но не и за по-дълги текстове, и сѫ пригодени или към френския̌т, или към английския̌т правопис.
        • Tova ne e prosto transkripcia na latinica. Dosegashnite oficialno preporuchvani transkripcii su prednaznacheni samo za imena na xora, seliqa, ylici, no ne i za po-dulgi tekstove, i su prigodeni ili kum frenskiut, ili kum anglijskiut pravopis.

        • Прѣдлаганата тук правописна система е пригодена за българския̌т език. Тя държи смѣтка за удобството при писане и четене на текстове на български език, а не на френски или английски текстове.
        • Predlaganata tyk pravopisna sistema e prigodena za bulgarskiut ezik. Tja durzhi smetka za ydobstvoto pri pisane i chetene na tekstove na bulgarski ezik, a ne na frenski ili anglijski tekstove.

        • Единствената прѣчка прѣд възприемането на тази правописна система е нашата традиция, която се основава на кирилската азбука и с която не можем да скѫсаме.
        • Edinstvenata prechka pred vuzpriemaneto na tazi pravopisna sistema e nashata tradicia, kojato se osnovava na kirilskata azbyka i s kojato ne mozhem da skusame.

      • Можете лесно да се убѣдите, че између славянскитѣ езици българскитѣ текстове на латиница изглеђат най-прилично. Просто сравнѣте български, хърватски, словѣнски, словашки, чешки, полски.
      • Mozhete lesno da se ybedite, che izmeghy slavjanskite ezici bulgarskite tekstove na latinica izgleghat naj-prilichno. Prosto sravnete bulgarski, xurvatski, slovenski, slovashki, cheshki, polski.

        • [БГ] Bсички хора се рађат свободни и равни по достоинство и права. Tѣ сѫ надарени с разум и съвѣст и слѣдва да се отнасят помеђу си в дух на братство.
        • [BG] Vsichki xora se raghat svobodni i ravni po dostoinstvo i prava. Te su nadareni s razym i suvest i sledva da se otnasjat pomeghy si v dyx na bratstvo.
        • [BGD] Vsički xora se raǧat svobodni i ravni po dostoinstvo i prava. Te su nadareni s razym i suvest i sledva da se otnasät pomeǧy si v dyx na bratstvo.
        • [CRO] Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i savješću pa jedna prema drugima trebaju postupati u duhu bratstva.
        • [SL] Vsi ljudje se rodijo svobodni in imajo enako dostojanstvo in enake pravice. Obdarjeni so z razumom in vestjo in bi morali ravnati drug z drugim kakor bratje.
        • [SK] Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dostojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom jednať v bratskom duchu.
        • [CZ] Všichni lidé rodí se svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství.
        • [POL] Wszyscy ludzie rodzą się wolni i równi pod względem swej godności i swych praw. Są oni obdarzeni rozumem i sumieniem i powinni postępować wobec innych w duchu braterstwa.
        • [ПОЛ] Вшисцъи луде роsѫ ся волни и рóвни под взглядъем свъей годносци и свъих прав. Сѫ они обдаржени розумъем и суменем и повинни постяповац вобецъ иннъих в духу братъерства.

        • Послѣдния̌т ред може би ще Ви убѣди, че текстоветѣ на полски език биха̨ изглеђали по-добрѣ на кирилица. Полската традиция обаче е друга.
        • Posledniut red mozhe bi qe Vi ybedi, che tekstovete na polski ezik bixu izgleghali po-dobre na kirilica. Polskata tradicia obache e dryga.

      • Прѣдлаганата тук правописна система за българския̌т език, основана на латиница, има голѣ̋мо прѣдимство. Звукът Ъ винѫги се означава с буквата U - и в глаголнитѣ окончания, и в опрѣдѣлителнитѣ члѣнове. Така лошото наслѣдство, породено от нѣ̋когашната ни традиция да пишем глухонѣ̋мо Ъ в краесловието, е прѣодолѣ̋но.
      • Predlaganata tyk pravopisna sistema za bulgarskiut ezik, osnovana na latinica, ima golehmo predimstvo. Zvykut Ъ vinugi se oznachava s bykvata U - i v glagolnite okonchania, i v opredelitelnite chlenove. Taka loshoto nasledstvo, porodeno ot nehkogashnata ni tradicia da pishem glyxonehmo Ъ v kraeslovieto, e preodolehno.

      • Прѣдлаганата тук правописна система за българския̌т език, основана на латиница, има и голѣ̋мо техническо прѣдимство. Всички букви сѫ от наборът ASCII-7 и ги има на американо-английската клавиатура, която е родна за всѣки компютър, таблет или смартфон. Нѣ̋ма нуђа от смѣ̋на на клавиатурата.
      • Predlaganata tyk pravopisna sistema za bulgarskiut ezik, osnovana na latinica, ima i golehmo texnichesko predimstvo. Vsichki bykvi su ot naborut ASCII-7 i gi ima na amerikano-anglijskata klaviatyra, kojato e rodna za vseki kompjytur, tablet ili smartfon. Nehma nygha ot smehna na klaviatyrata.

      • Ако все пак прѣдпочитате по-стегна̨т текст, то вмѣсто модифициращата буква H бихте могли да използвате буквитѣ с диакритичен знак. Но ще имате нуђа от смѣ̋на на клавиатурата.
      • Ako vse pak predpochitate po-stegnut tekst, to vmesto modificiraqata bykva H bixte mogli da izpolzvate bykvite s diakritichen znak. No qe imate nygha ot smehna na klaviatyrata.

      • .. Скрий ги правописнитѣ правила за българската латиница ..
      • .. Skrij gi pravopisnite pravila za bulgarskata latinica ..  .. kum  nachaloto ..

    • .. Skrij belezhkite po izpolzvaniut v tozi ocherk pravopis ..  (.. skrij gi vsichki komentari ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..

  • ◄►  ::christo.tamarin, 2020-03-03 22:11:: Spisuk na nehkoi koreni na dymi sus Ѫ i Ъ

  • ▼▼  ::christo.tamarin, 2020-03-06 16:57:: Belezhki po ivanchevskiut pravopis na bykvata Ѫ  (.. skrij ..)

    • Supostavka na pravopisut na vuzstanovenata bykva Ѫ, kakto se opisva v razdel 3 na tozi ocherk, s validniut do 1945 ivanchevski pravopis na tazi bykva:

      • I v dvata varianta bykvata Ѫ mozhe da se pishe samo v korenite (ili v osnovite) na dymite, no ne v okonchania ili v opredelitelni chlenove.

      • I v dvata varianta bykvata Ѫ mozhe da se pishe samo v korenite spored etimologiata.

      • I v dvata varianta pisaneto na bykvata Ѫ bez podkrepa ot etimologiata ne e razresheno.
      • I v dvata varianta pisaneto na bykvata Ѫ v okonchania ili v opredelitelni chlenove ne e razresheno.

      • Ivanchevskiut pravopis dopyska otstuplenie ot obqiut etimologichen princip v slychaite, kogato glasniut zvyk ychastva v kazysut "podvizhno Ъ":

        • Spored post-moderniut pravopis, bez otstuplenie ot etimologichniut princip: гѫрди, тѫрся̨
        • Spored ivanchevskiut pravopis: гърди, търся̨

        • Dovodite za tova otstuplenie gi ocenjavam kato nelogichni i neosnovatelni.

      • Pri post-moderniut pravopis, ypotrebata na vuzstanovenata bykva Ѫ po nachinut, opisan v razdel 3 na tozi ocherk, e samo razreshena, a ne e zadulzhitelna.
        • Sirech, nehma problem da se pishe гърди i търся̨, a ne гѫрди i тѫрся̨.

      • Dokato pri ivanchevskiut pravopis, kudeto ypotrebata na bykvata Ѫ e razreshena, to tam tja e i zadulzhitelna.

    • Problemut s "podvizhnoto Ъ" e skrit pod debela zamazka i v ivanchevskiut, i v otechestveno-frontovskiut pravopis.

      • V proektut za post-moderniut pravopis nehmam namerenie da svaljam tazi zamazka.
      • Dopulnenie: S proektut za estestveniut pravopis okonchatelno sum se otkazal da jų svaljam.

      • Adekvatno tretirane na problemut s "podvizhnoto Ъ" e predlagal Najden Gerov pri svojut etimologicheski izdurzhan pravopis.

      • Spomenavaneto na problemut s "podvizhnoto Ъ" vuv vruzka s bykvata Ѫ pri ivanchevskiut pravopis s niqo ne doprinasja za reshavaneto na tozi problem.
      • Namekut, che zvykut Ѫ, namiraq se v kazys "podvizhno Ъ", se prevruqal v zvyk Ъ, e nesustojatelen, ponezhe vsehko Ѫ se prevruqa v Ъ.

    • Ima dva vzaimno-svurzani problema, za koito v nastojaqiut si proekt za post-moderen pravopis ne predlagam reshenie.
      • Dvata problema su:
        • Pravopisut na glagolnite okonchania s jysov proizxod
        • Pravopisut na zvykut Ъ v okonchania i opredelitelni chlenove
      • Bix priel i predlozhil samo cehlostno reshenie na tezi dva vzaimno-svurzani problema.
      • Takova reshenie oqe nikoj ne e dal.

      • No faktut, che vse oqe nehma zadovolitelno reshenie na gornite dva problema, ne biva da bavi vuzstanovjavaneto na bykvata Ѫ i razreshavaneto na ypotrebata ih v korenite (i v osnovite) na dymite spored etimologiata.

      • Dopulnenie: S proektut za taka narecheniut estestven pravopis veche se dava reshenie na tezi problemi.

    • (.. skrij go komentarut ..)  (.. skrij gi vsichki komentari ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  ::christo.tamarin, 2020-03-09 17:26:: Belezhki po pravopisut na ministur Ivan Vazov  (.. skrij ..)

    • Spored proychvaniata na Todor Chervenkov, Ivan Vazov e avtorut na purvoto oficialno pravopisno yputvane, izdadeno v poslednite dni na Vazov kato ministur na prosveqenieto. To ostava v sila po-malko ot mesec, predi sledvaqiut ministur Todor Ivanchov da izdade novo oficialno pravopisno yputvane.

    • Novoto yputvane se osnovavalo na staroto, s nehkoi popravki, nehkoi ot tehx - suqestveni.

    • V yputvaneto na ministur Ivanchov se namalil brojut na slychaite, kogato se ypotrebjavali bykvite Ѣ i Ѫ.

      • V chastnost, bilo otmeneno pisaneto na golemiut jys Ѫ v glagolnite okonchania.

        • Spored yputvaneto na Vazov, mnogo ot glagolnite okonchania s etimologichen golehm jys, makar i ne vsichki takiva, se pisheli s bykva Ѫ.

        • Za glagolnite okonchania, az zasega se pridurzham i preporuchvam praktikata na ivanchevskiut pravopis - bez bykvata Ѫ v glagolnite okonchania.
        • Dopulnenie: S proektut za taka narecheniut estestven pravopis se vruqa pisaneto na bykvata Ѫ navsehkude spored etimologiata, vkljychitelno v glagolnite zavurshuci.

      • No za ostanulite slychai, v korenite (i osnovite) na dymite, ne se suobrazjavam s yputvaneto na ministur Ivanchov.

        • Za bykvata Ѫ priemam pisane spored etimologiata.

        • A za bykvata Ѣ, osven etimologiata, prilagam i morfologichniut princip.

        • I vse pak, da pripomnjų, che po mojut proekt ypotrebata na bykvite Ѣ i Ѫ ne e zadulzhitelna i vseki e svoboden da se pridurzha kum ogranicheniata, vuvedeni za tezi bykvi v yputvaneto na ministur Ivanchev.

    • Spisukut na koreni na dymi sus Ѫ i Ъ ot razdel 3 e sravnen s tablicata v dvete ministerski yputvania.

    • A puk spisukut na koreni na dymi sus Ѣ ot razdel 2 e sustaven vuz osnova na dvete ministerski yputvania.

    • (.. skrij go komentarut ..)  (.. skrij gi vsichki komentari ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..

  • ◄►  ::christo.tamarin, 2020-03-11 18:23:: Spisuk na nehkoi koreni na dymi s bykvata Ѣ

  • ▼▼  ::christo.tamarin, 2020-03-19 11:12:: Disclaimer: otrichane ot otgovornost  (.. skrij ..)

  • ▼▼  ::christo.tamarin, 2020-03-30 21:01:: Pravopisen rechnik ot 1920 s avtor Vasil Vasilev be dobaven kum
    • .. blagodarenie na Todor Chervenkov.

    • Veche razpolagam s pravopisen rechnik za ivanchevskiut pravopis.

    • Dobra xarakteristika na tozi rechnik e tova, che bykvite E i Ѣ se podreghat zaedno, nezavisimo ot redut im v azbykata.
    • Predgovorut na rechnikut sudurzha dobre stryktyrirani pravila.

    • Tuj kato tova e samo pravopisen rechnik, jàkaneto - proiznoshenieto na bykvata Ѣ kato JA - ne e otrazeno.
    • To i v mojut tekst pravogovorut ne e otrazen, sled kato ne pishu ydarenia.

    • Ponehkoga pravilata za pisane na bykvata Ѣ se razlichavat ot tezi, koito az davam.

      • Az gledam da ne pravjų otstupki ot morfologichniut princip, osnoven za nashiut pravopis.
      • Pri mojut podxod bykvata Ѣ mozhe da se pishe po-chesto, otkolkoto pri ivanchevskiut pravopis.

      • No puk pri mojut podxod pisaneto na bykvata Ѣ izobqo ne e zadulzhitelno - tja mozhe vuv vseki konkreten slychaj da se zamenja s E ili Я.

    • (.. skrij go komentarut ..)  (.. skrij gi vsichki komentari ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  ::christo.tamarin, 2022-03-17 20:29:: Dva obezsurdchitelni komentara: ediniut za bykvata Ѣ, a drygiut - za Ѫ 
    • (.. skrij gi tezi dva komentara ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)

    • ▼▼  Preambjylche: obqi dymi za dvete bykvi  (.. skrij go preambjylcheto ..)

    • ▼▼  Komentar za bykvata Ѣ  (.. skrij go komentarcheto ..)

      • Qe dam prost primer.
      • Ima dve dymi: тѣ i тę.

        • Predi 1945 te su se pisheli razlichno: тѣ i те.
        • Nikoj gramoten chovek ne gi e burkal.
        • Vseki e znael da gi pishe pravilno:
          ".. ако тѣ те познаваха̨ .."

      • Tova su dve razlichni dymichki, koito i v rechta se razlichavat na slyx.

        • тѣ e nominativnata forma (formata za imenitelen padezh) na lichnoto mestoimenie za treto lice v mnozhestveno chislo.
        • тѣ ne e klitika. Glasniut zvyk E, kojto se chyva v nejų, e v silna pozicia, taka kakto i glasnijųt zvyk A v mestoimenieto аз.

        • тę e akyzativnata forma (formata za vinitelen padezh) na lichnoto mestoimenie za vtoro lice v edinstveno chislo.
        • тę e klitika. Glasniut zvyk E, kojto se chyva v nejų, e v slaba pozicia i ne e stabilen.
        • V nasheto selo tazi klitika se proiznasja тѫ - chyva se Ъ ili A.

      • Sega si predstavete, che kompjyturna programa trehbva da pregleda tekst na bulgarski ezik, na kirilica, no bez bykvata ѣ, i programata trehbva da postavi bykvata ѣ na pravilnite mesta.
      • Tazi programa trehbva da napravi sintaktichen analiz na tekstut, za da opredeli napisanoto те koja dymichka predstavja: тѣ ili тę.
      • Suqiut analiz se pravi, za da se opredeli kak da se prevede na anglijski napisanata dymichka те: dali kato they ili kato you.

      • Na OF-pravopis: Ако те подозираха̨ за нещо, ня̋маше да си затрая̨т.
      • Kude da slozhim bykvata ѣ?
      • Taka li: .. Ако тę подозираха̨ за нѣщо, нѣ̋маше да си затрая̨т ..?
        Ili taka: .. Ако тѣ подозираха̨ за нѣщо, нѣ̋маше да си затрая̨т ..?

      • V ediniut slychaj "ti" si zamesen, v drygiut slychaj ne si.
      • Ako izrechenieto beshe proizneseno, tochniut my smisul qeshe da si prolichi v zavisimost ot tova dali те e proizneseno kato klitika ili kato znamenatelna dymichka.
      • No ako e napisano na otechestveno-frontovskiut pravopis bez bykvata ѣ, togava samo avtorut mozhe da kazhe tochniut smisul na izrechenieto.
      • Nikoj dryg. Oqe po-malko kompjyturna programa.
      • E, da. V dosta slychai kontekstut mozhe da pomogne.

      • Zabelezhete, che posochenoto v gorniut primer ne e problem na estestveniut govorim ezik.
      • Estestveno e v estestvenite govorimi ezici da ima slychai, kogato tochniut smisul se izjasnjava ot kontekstut.
      • No ako pravopisut vuvegha novi takiva slychai, nesuqestvyvaqi v zhivata rech, to tozi pravopis e defekten.

      • Chel sum, che semitskite pismenosti izobilstvali s takiva slychai.
      • Specialni merki su bili vzeti - dopulnitelni diakritichni znaci, za da ne se gybi smisulut na arabskiut tekst na Kyranut.
      • Originalnata oglasovkata na Vetxiut zavet e bila zagybena prez vekovete, no ima dostatuchno stari prevodi na grucki i latinski.

      • Kompjyturnite prograni za prevod ot edin ezik na dryg trydno se spravjat s kontekstut, i tova e estestveno.

      • Specialno za bulgarskiut pravopis - toj bi se podobril, ako redovno se otbelehzvaxu ydareniata.
      • No puk taka bixme stesnili dialektnata my baza.

      • (.. skrij go komentarcheto za bykvata Ѣ ..) 
        (.. skrij gi dvata obezsurdchitelni komentara ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..) .. kum nachaloto ..

    • ▼▼  Komentar za bykvata Ѫ  (.. skrij go komentarcheto ..)

      • Tova obezsurdchitelno komentarche za bykvata Ѫ   Zabelezhka/Remark/Predypreghenie/Caution/Update 
        • se otnasja samo do post-moderniut i do ekavsko-surbomanskiut pravopis.

        • To objasnjava zaqo tradiciata poveljava v glagolnite zavurshuci vmesto bykvata Ѫ da se pishe A ili Я.
        • To objasnjava zaqo tradiciata nalaga ogranichenieto bykvata Ѫ da se pishe samo v korenite ma dymite.

        • Estestveniut pravopis otmenja tova ogranichenie.
        • Tozi ocherk e preraboten vuv vruzka s vuveghaneto na estestveniut pravopis.

        • Izrazite, otbelehzani po-doly sus zvezdichka, v suqnost su v estestven pravopis.
        • Dosega sum se pridurzhal kum post-moderniut pravopis. no predvigham da minu kum estestveniut.

      • V razdelut za bykvata Ѫ sum priel ogranichenieto:
        Bykvata Ѫ ne mozhe da se pishe v okonchania i v opredelitelni chlenove.
        • Takava e tradiciata ni oqe ot 19-ti vek, kojato e bila oficializirana prez 1899 s ivanchevskiut pravopis.

        • Na takiva mesta se pishut bykvite A ili Я.
        • Primeri:
          • "ща̨ не ща̨", "рѫмжа̨", "ще донеса̨",.
          • "вървя̨", "вървя̨т си по пѫтя̌т", "спя̨", "стоя̨".

      • Pri tova ogranichenie, t.e. ako bykvata Ѫ se pishe samo v korenite na dymite, redki su slychaite, kogato kompjyturna programa qe se zatrydni da zamesti bykvata Ъ sus Ѫ na pravilnite mesta.
      • No vse pak za takuv slychaj se seqam:
        • Сега това е кѫт за дѣцата да си играя̨т.
        • Сега това е кът - нѣ̋ма вече такива нѣща.

      • Sega neka samo v tova komentarche da prenebregnem ogranichenieto - neka da pishem bykvata Ѫ i v zavurshucite na dymite, spazvajki trite osnovni pravopisni principa: morfologichniut, etimologicheskiut i fonetichniut.
        • *Когато пишѫ буквата Ѫ и в завършъцитѣ на думитѣ, ще слагам звѣздичка отпрѣд.

      • Gornite primeri:

        • *"щѫ не щѫ", "рѫмжѫ", "ще донесѫ"
        • *"вървıѫ", "вървıѫт си по пѫтя̌т", "спıѫ", "стоıѫ".

        •   Компютърни програми по лаптопи и смартфони ще мога̨т да слагат тѣзи букви на правилното им мѣ̋сто.
        • *Компютърни програми по лаптопи и смартфони ще могѫт да слагат тѣзи букви на правилното им мѣ̋сто.

        • V izbraniut pravopisen variant:
          • "qu ne qu", "rumzhu", "qe donesu",.
          • "vurvjų", "vurvjųt si po putjut", "spjų", "stojų".
          • Kompjyturni programi po laptopi i smartfoni qe mogut da slagat tezi bykvi na pravilnoto im mehsto.

      • Istinata e, che kompjyturut lesno qe se naychi da slaga bykvata Ѫ v dymata *могѫт i da ostavja bykvata A v dymata слагат.
      • *Доколко хората бихѫ могли да се научѫт на това.

        • Glagolut *могѫ e silen glagol.
        • V segashno vreme toj se sprehga taka: аз *могѫ, той може, тѣ *могѫт.
        • Ako vuv formata za 3-to lice mn.ch. (тѣ) *могѫт maxnete krajnoto T, qe ostane (аз) *могѫ - formata za purvo lice ed.ch.

        • Glagolut слагам e slab glagol.
        • V segashno vreme toj se sprehga taka: аз слагам, той слага, тѣ слагат.
        • Ako vuv formata za 3-to lice mn.ch. (тѣ) слагат maxnete krajnoto T, qe ostane (той) слага - formata za treto lice ed.ch.

        • V tradicionnata ychiliqna terminologia slabite glagoli se narichat glagoli ot 3-to sprezhenie, a puk silnite glagoli su ot 1-vo i 2-ro sprezhenie.

      • Xorata trehbva da prilagat slednoto pravilo:

        • Glagolna forma za segashno vreme (ili puk za budeqe vreme sled qe), kojato v oficialniut pravopis zavurshva na ili :

          • Ako se otnasja do az (purvo lice ed.ch.), to okonchanieto se zamenja na ili -ıѫ.
            • Това е силен глагол.
          • Ako se otnasja do to,tja,toj (treto lice ed.ch.), to okonchanieto ne se izmenja.
            • Tova e slab glagol.

        • Glagolna forma za segashno vreme (ili puk za budeqe vreme sled qe), kojato v oficialniut pravopis zavurshva na -ат ili -ят, misleno maxame krajnoto :

          • Ако се получи форма за сегашно врѣме, отнасяща се до аз (първо лице ед.ч.), то окончанието се замѣня на -ѫт или -ıѫт.
            • Това е силен глагол.
          • Ако се получи форма за сегашно врѣме, отнасяща се до то,тя,той (трето лице ед.ч.), то окончанието не се измѣня.
            • Това е слаб глагол.

        • Ako glagolnata forma za segashno vreme (ili puk za budeqe vreme sled qe) v oficialniut pravopis zavurshva na /-ат ili /-ят, kato ydarenieto pada na tova okonchanie i to zvychi /-ЪТ ili -IЪ/-IЪТ, to tova e silen glagol i smelo slagajte bykvata Ѫ: /-ѫт ili -ıѫ/-ıѫт,

      • V krajut na 19-ti vek prosvetniut ministur Todor Ivanchev e precenil, che gornoto pravilo e tvurde slozhno, i zatova ne e razreshil pisaneto na bykvata Ѫ v glagolnite zavurshuci.

        • Ostavena e bila samo v glagolnata forma сѫ, ..
        • .. pravopisut na kojato prez 1945 otechestveno-frontovcite smenili na са.

      • Primeri (silen glagol, slab glagol)  (.. skrij gi ..):

        • .. то окончанието се замѣня ..
        • .. аз го замѣням окончанието ..
        • .. тѣ го замѣнят окончанието ..
        • .. *не могѫ да го замѣнıѫ ..
        • .. *не могѫт да го замѣнıѫт ..
        • .. не може да го замѣни ..
        • (V tozi slychaj formite se razlichavat po ydarenieto)

        • .. какъв члѣн слагат слѣд прѣдлог - пълен или кратък? ..
        • .. какъв члѣн слага тя слѣд прѣдлог - пълен или кратък? ..
        • .. аз винѫги слагам пълен члѣн, дори и слѣд прѣдлог ..
        • .. тѣ се *колебаıѫт какъв члѣн да сложѫт ..
        • .. аз не се *колебаıѫ какъв члѣн да сложѫ - слагам винѫги пълен..
        • .. тя се *колебае какъв члѣн да сложи - слага ту пълен, ту кратък..
        • V izbraniut pravopisen variant:
          • .. te se kolebajųt kakuv chlen da slozhut - slagat ty pulen, ty kratuk..
          • .. az ne se kolebajų kakuv chlen da slozhu - slagam vinugi pulen..

        • Napisano e na oficialniut pravopis i ne znajų kak da go ocvetjų:
        • .. ще вземат участие ..
        • Dori da se chye proizneseno ot avtorut, pak ne mozhe da se razbere koja e tochnata glagolna forma.
        • Dali taka:
          • .. az qe vzemu ychastie, ti qe vzemesh ychastie, tja qe vzeme ychastie,
          • .. nie qe vzemem ychastie, vie qe vzemete ychastie, te qe vzemut ychastie ..
        • Ili taka:
          • .. az qe vzemam ychastie, ti qe vzemash ychastie, tja qe vzema ychastie,
          • .. nie qe vzemame ychastie, vie qe vzemate ychastie, te qe vzemat ychastie ..
        • Ako markirame zavurshucite na silnite glagoli, kakto pravjų az, qe mozhe formata da se ykazhe tochno.

        • V mnogo slychai kontekstut pomaga:
          • .. ще имат да вземат ..
          • .. аз ще имам да вземам ..
            .. той ще има да взема ..
          • .. Еднократна коледна добавка ще *вземѫт всички пенсионери.
          • .. И аз ще *вземѫ еднократна коледна добавка.
          • .. Пенсионерът бай Христо и той ще вземе еднократна коледна добавка.

        • Estestveno e v estestvenite govorimi ezici da ima slychai, kogato tochniut smisul se izjasnjava ot kontekstut.

      • Razgledaxte li gornite primeri? (.. NE ..)

      • Makar che az se pridurzham kum tradicionnoto ogranichenie da ne pishu bykvata Ѫ v zavurshucite na dymite, vse pak otbelehzvam s diakritichniut znak opashlè (ogonek) bykvite а̨ i я̨, kogato te zamestvat ѫ ili ıѫ.

        • Ot dryga strana, tekstovete si vuv blogspot.com obiknoveno gi predlagam v pet pravopisni varianta.
        • Tozi, na kojto pishu, go naricham post-moderen.
        • Ostanulite chetiri varianta se polychavat ot nego chrez avtomatichno konvertirane.

        • Pri dvata pravopisni varianta, koito se osnovavat na latinica, a ne na kirilica, ne se spestjava zvykut Ъ v zavurshucite na dymite.
        • Markirovkata s diakritichniut znak opashlè (ogonek) pomaga na avtomatichniut konvertor.

        • Zabelehzal sum, che pri tazi markirovka pravjų poveche greshki, otkolkoto s bykvite ѣ i ѫ.
        • Moljų da suobqavate, ako zabelezhite takiva.

      • Razbira se, za vseki slavjanski ezik kato nashiut naj-vazhnoto pri glagolite e razdeljaneto im po vid (po aspekt): svurshen (perfektivni glagoli) i nesvurshen (imperfektivni glagoli).
      • Na tova se obruqa dostatuchno vnimanie v ychiliqe i tyka nehma smisul da se zadulbava.
      • Razdeljaneto na glagolite na perfektivni i imperfektivni e spored znachenieto im, spored semantikata, kojato se otrazjava na morfologiata i sintaksisut.

      • Delenieto na glagolite na slabi i silni e spored tehxnata morfologia.
      • Tova delenie e javlenie, specifichno za bulgarskiut ezik.
      • Dvete delbi na bulgarskite glagoli - na perfektivni i imperfektivni ot edna strana i na slabi i silni ot dryga strana su nezavisimi edna ot dryga.

      • Formite za 3-to lice mnozhestveno chislo segashno vreme na slabiut imperfektiven glagol vzemam i na silniut perfektiven glagol (da) vzemu zvychut ednakvo - te su omonimi v estestveniut bulgarski ezik.
      • Za edin estestven ezik e estestveno da ima omonimia.
      • Ako markirame zavurshucite na silnite glagoli, kakto stanu dyma dosega, qe razreshim tazi omonimia po morfologichen nachin.
      • Drygi sposobi za razreshavane na omonimiata, izpolzvani v pismenostite po svetut, su jeroglifniut princip i istoricheskiut tradicionen pravopis (frenski, anglijski, grucki).

      • Ako dve slovoformi zvychut razlichno, t.e. te ne su omonimi, no se pishut ednakvo, to te su omografi.
      • Omografite su defekt na pismenostta

      • Tradicionniut bulgarski pravopis suzdava yslovia za mnogo omografi.
      • Osobeno kogato se prenebregva vuzmozhnostta omografiata da se razreshi s postavjane na ydarenia.
      • Poradi tozi fakt suqestvyvat dosta napisani tekstove na bulgarski, v koito i kontekstut ne mozhe da pomogne da se razreshi omografiata.

      • Ako markirame zavurshucite na silnite glagoli, kakto stanu dyma dosega, tova bi razreshilo mnogo ot omografite po morfologichen nachin.

      • Otechestveno-frontovskiut pravopis suzdava yslovia za omografia, kojato i ydareniata ne mogut da razreshut.
      • Nyzhni su drygi diakritichni znaci ili puk nehkoja vuzstanovena bykva Ѣ ili Ѫ.

        • [OF-pravopis] Вървя пет часа по тясна пътека.
        • [Tekyq pravopis] Koj? Koga? Az, toj, ili tja?
        • [Tekyq pravopis] Vurvjų pet chasa po tehsna puteka - az sega.
        • [Tekyq pravopis] Vurveh pet chasa po tehsna puteka - tja ili toj vchera.

      • (.. skrij go komentarcheto za bykvata Ѫ ..)

    • ◄►   (.. skrij gi dvata obezsurdchitelni komentara ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)
      (.. skrij gi vsichki komentari ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..

  • ▼▼  ::christo.tamarin, 2022-03-24 13:30:: Terminologichni nerazborii  (.. skrij ..)

    • Tozi komentar izcehlo e izvun temata za bykvite Ѣ i Ѫ.

    • V razdelut za bykvata Ѣ mi se nalozhi da izpolzvam sumnitelna terminologia.

    • Terminite "minulo svursheno-nesvursheno-neopredeleno vreme", koito se izpolzvat v nachalnite i srednite ychiliqa, su pravilni. S tehx problemi nehma. Ili ako ima, to e che su dulgi, tromavi i neydobni.

    • V naychnata literatyra na tehxno mehsto se izpolzvt tri kratki termina: "perfekt" (oznachava "svurshemo"),"imperfekt" (oznachava "nesvurshemo") i "aòrist" (oznachava "neopredeleno").

    • Obache spored ystanovenata naychna terminologia, s dymata "perfekt" se oznachava minuloto neopredeleno vreme, a s dymata "aòrist" - minuloto svursheno vreme.

    • V po-novi moi tekstove se stremjų da izpravjų tova nesuotvetstvie.
    • No v tazi pyblikacia sum se pridurzhal kum ystanovenata v naykata terminologia.

    • Dopulnenie: Tazi pyblikacia e popravena i nepravilniut termin "aòrist" veche ne se izpolzva.
    • Dopulnenie: V chastnost, tozi komentar e veche napulno neadekvaten.
    • (.. skrij go tozi neadekvaten komentar ..)


  • ▼▼  ::christo.tamarin, 2022-03-24 13:30:: Modifikacii vuv vruzka s estestveniut pravopis  (.. skrij ..)  (.. skrij gi komentarite ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..

    • I tuj, meghyvremenno ..

      • .. zavurshix traktatut si Misteriata na bulgarskite glagoli, i

      • .. definirax taka narecheniut estestven pravopis i implementirax softwerut po poddruzhkata my.

        • Tekstut se pokazva v estestven pravopis, ako se natisne bytoncheto s etiket ѢѪ-БЪ.
        • Tekstut se pokazva v post-moderen pravopis, ako se natisne bytoncheto s etiket Ѣ-БЪ ili bez da se natiska bytonche za pravopisen variant.

    • Tova nalozhi promeni v tekstut na tozi ocherk.

      • V pochti vsichki razdeli i v starite komentari.

    • Ocherkut e napisan v taka narecheniut post-moderen pravopis ..
      • .. i chrez softwerno konvertirane mozhe da se pokazva v oqe pet pravopisni varianta, kakto e izjasneno v purviut komentar.
      • Estestveniut pravopis e posledniut definiran i implementiran pravopisen variant.

      • Do vuveghaneto na estestveniut pravopis tozi ocherk se otnasjashe samo za post-moderniut pravopis, a ne za drygite chetiri pravopisni varianti, koito behxu nalichni.
      • Veche ne e taka.
      • Sega ocherkut se otnasja i za dvata pravopisni varianta: post-moderniut i estestveniut.

      • Dosega primerite i pulnezhut na tablicite se pokazvaxu vse vuv post-moderen pravopis.
      • Sega, ako e izbran estestveniut pravopis, primerite i pulnezhut na tablicite se pokazvat v estestven pravopis, a ne v post-moderen.

      • Tuk kato i dvata varianta post-moderen i estestven predpolagat jàtov pravopis, te ne se razlichavat po pisaneto na vuzstanovenata bykva Ѣ.
      • Sledovatelno, razdelut Koga se pishe bykvata Ѣ v ednakva stepen vazhi za post-moderniut i za estestveniut pravopisen variant.

      • Obache razdelut Koga se pishe bykvata Ѫ v tochnost opisva post-moderniut pravopis.
      • V estestveniut pravopis bykvata Ѫ se pishe na mnogo poveche mesta:

        • V okonchaniata na silnite glagoli za indikativno segashno vreme v 1-vo lice ed.ch. i v 3-to lice mn.ch.:

          • .. четѫ̨-четѫ̨т, пишѫ̨-пишѫ̨т, вървıѫ̨-вървıѫ̨т, стоıѫ̨-стоıѫ̨т, говорıѫ̨-говорıѫ̨т, ..

        • V glagolnoto okonchanieto za 3-to lice mn.ch. pri indikativnite minuli vremena imperfekt i perfekt (minulo nesvursheno i minulo svursheno):

          • .. четѣ̋хѫ̨-четохѫ̨, пишѣхѫ̨-писахѫ̨, вървѣ̋хѫ̨, стоѣ̋хѫ̨, спѣ̋хѫ̨-спахѫ̨ ..

        • V nastavkata -нѫ-:

          • .. лѣгнѫ̨л, станѫ̨л, минѫ̨л, паднѫ̨л, ..
          • .. ще върнѫ̨, ще върнѫ̨т, върнѫ̨л съм се, върнѫ̨т ми бѣше откраднѫ̨тиът̌ паспорт ..

        • Mestoimennite formi неıѫ̨ i ıѫ̨.

    • (.. skrij gi poslednite modifikacii ..)

  • (.. skrij gi komentarite ..)  (.. svij gi ..)  (.. razguni gi ..)  .. kum nachaloto ..








http://christotamarin.blogspot.com/2020/01/HowToUseYatAndJus.html?expand=list&show0=HowToUseYatAndJusJusText&show=HowToUseYatAndJusJusReference http://christotamarin.blogspot.com/2020/01/HowToUseYatAndJus.html?expand=list&show=HowToUseYatAndJusJusText#HowToUseYatAndJusJusReference

3 comments:

  1. Два въпроса за естествениът̌ правопис:
    Първо, защо не се прилага морфологичниът̌ принцип навсѣкъдѣ? Напримѣр нарѣчието "все" спорѣд менѣ би трѣбвало да се пише "всѣ", защото има общ корен с "всѣкакъв". Сѫщото смѣтам за коренът̌ "ıад" в "ıам" и "обѣд".
    Знам, че така се е писало в Иванчевскиът̌ правопис, но това може да се каже и за голѣмиът юс (Ѫ) в глаголнитѣ окончаниıа, а там естествениът̌ правопис се различава от Иванчевскиът̌. По сѫщиът начин мислıѫ, че би могло "нужен" да се върне към "нужд̌ен".
    Второ, има ли смисъл изобщо да се направи опит да се побългарıѫт поне нѣкои от думитѣ, които се промѣнıат под влиıание на рускиът? Напр. "начело" вмѣсто "начало", "чест" вмѣсто "част", "тървога" или "тръвога" вмѣсто "тревога" и т.н. Аз лично съм за̀, но дали това не е пак реформа "а-ла-Ататюрк"?

    ReplyDelete
    Replies
    1. По вториът̌ въпрос. Да се побългари руската дума "начало" (напримѣр) означава да се промѣни самиът̌ наш език. Докато аз се занимавам само с правописът̌, промѣням правописът̌, без да промѣням езикът̌. Не, не искам да го промѣням езикът̌.

      Delete
    2. По първиът̌ въпрос.

      Не бих се съгласил, че коренът̌ на наречието "все" е сѫщиът̌, както във "всѣ̋какъв". Подозирам, че старата форма е "вся", с малка носовка, което оправдава писането с "е".

      Проблемът̌ със "ıад" и "ıам" е в това, че в старо-славянски и старо-български там е звучало "ıа", и съотвѣтно така се е пишѣло. Не "ѣ", както в "обѣд". С други думи, гласната в коренът̌ е звучала различно в старо-славянски. Подобна разлика има в глаголнитѣ форми "имам" и "поемам". Замѣсени в казусът̌ сѫ така нарѣченитѣ протези в пра-славянски.

      Delete